Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Erupcia roztavenej horniny Asi 25 až 30 kilometrov pod našimi nohami panujú vysoké teploty a tlak. Niektoré druhy hornín sa za týchto podmienok tavia a vzniká magma. Rozžeravená kvapalná hornina má dostatočný vztlak, aby stúpala smerom k povrchu cez trhliny v nadložnej kôre. A vtedy dochádza k erupcii. Jej príčinou sú plyny v rozpustenej hornine. Ide najmä o vodnú paru, oxid uhličitý a oxid siričitý. Keďže magma je pod horninou, plyny nemajú kam ísť. To urýchľuje stúpanie jej hladiny a začína reťazová reakcia, ktorá spôsobí erupciu, ak nedôjde k úniku plynov a magma nenarazí na bariéru, ktorou nedokáže prejsť. V prípade, že k takému obmedzeniu pohybu dôjde, magma sa začne ochladzovať a stuhne do podoby hrádze. Typickým príkladom je Diablova veža vo Wyomingu.

Iná štruktúra sopečného popola

Dymiaca sopka vyzerá zaujímavo, no pôsobivý oblak obsahuje aj pevné materiály - horninu a prírodné sklo. Neveríte? Spomeňte si na sopku Popocatepetl v Mexiku. Sopečný popol vôbec&nbsp; nie je nadýchaný ako obyčajný popol z dreva alebo cigarety. Obsahuje drobné kúsky ostrých kameňov a prírodného skla, ktoré sa vám môžu dostať do pľúc alebo za kontaktné šošovky. Keďže je zároveň ťažký, aj malé nahromadenie sopečného popola môže preťažiť strechu a spôsobiť jej zrútenie. Sopečný popol urobí tiež veľa škody na domácej elektronike a spôsobí výpadky elektriny, pretože je vodivý. Poškodzuje tiež automobily a má vplyv na motory lietadiel. Preto po celom svete existujú Poradné centrá pre vulkanický popol (VAAC), ktoré neustále vyhľadávajú oblaky popola v globálnych letových pruhoch.

Pyroklastické toky sú najsmrteľnejším nebezpečenstvom

Pyroklastický tok je zmes žeravých plynov, úlomkov magmy a sopečného popola s teplotou do&nbsp; 800 stupňov Celzia, pohybujúci sa dolu vulkanickým svahom rýchlosťou až 300 kilometrov za hodinu. Preto je jedným z najdevastujúcejších prejavov sopečnej činnosti. Podľa štatistík majú pyroklastické toky, ktoré sa šíria ďalej a oveľa rýchlejšie ako láva, na svedomí 60-tisíc obetí. Problém je, že keď sa voda zmieša so sopečným popolom vytvorí ťažkú ​​zmes podobnú mokrému betónu, ktorá tečie rýchlejšie, než dokážu ľudia utekať. Vulkanológovia toto bahno nazývajú indonézskym menom lahar a zlé je, že môže vzniknúť aj bez erupcie. Na jeho vznik stačí len voda a sypký popol.

Sopky pri vode môžu spôsobiť prílivové vlny tsunami, ako napríklad Anak Krakatau v Indonézii v roku 2018, ktorá zabila štyristo ľudí. Väčšina z nás by však nikdy nečakala, že voda prevezme iniciatívu a sama vybuchne. Plyny sopky totiž presakujú cez dno jazier do vody. Za určitých okolností sa hromadia až do bodu, keď jazero exploduje. Jazero Kivu leží pri úpätí hory Nyiragongo v Konžskej demokratickej republike. Vedci majú obavy, že ďalšie sopečné erupcie by mohli vzniknúť priamo pod mestom Goma, ktoré leží na brehu jazera. Keďže by to pravdepodobne následne vyvolalo aj erupciu jazera, došlo by k dvojitej tragédii.

Erupcia nemusí prebehnúť len cez vrchol sopky

Dôkazom je Svätá Helena, ktorá prvýkrát explodovala bočne v roku 1980 potom, čo zosuv pôdy odstránil horniny prekrývajúce magmu vnútri hory. Aktívne sopky majú zvyčajne aspoň jeden vrcholový kráter, ale roztavená hornina využije každú slabú oblasť, na ktorú narazí. Napríklad v roku 1977 a opäť v roku 2002 sa slávne lávové jazero na vrchu Nyiragongo vylialo veľkými trhlinami v okolitých skalných stenách. Nečakané erupcie nastali cez bočné steny sopky neďaleko dedín, pričom mnoho ľudí zahynulo. Sopečné trhliny zvyčajne vznikajú v sieti a môžu byť pomerne rozsiahle. Napríklad Island je celý prešpikovaný puklinami. Preto sa seizmológovia nezameriavajú iba na vrcholy sopiek, ale sledujú celú horu a dokonca i jej úpätia.&nbsp;

Prečo nemôžu ľudia chodiť ku kráterom sopiek? Pretože by ich mohli zabiť. A netýka sa to len bežných ľudí, ale aj odborníkov. V roku 1993 vstúpil tím medzinárodných vulkanológov do kráteru kolumbijskej sopky Galeras, ktorá bola päť mesiacov nečinná, aby zhromaždil údaje pre program Decade Volcano. Poznali riziká a boli pripravení utiecť, kedykoľvek by vedci na blízkom observatóriu, ktorí sledovali „vitálne funkcie“ sopky v reálnom čase, spozorovali najmenší náznak hroziacich problémov. Galeras však nijako nevaroval, explodoval a zabil šesť vulkanológov a troch miestnych obyvateľov, ktorí sa prišli pozrieť na terénne práce. K náhlym zmenám, ako je táto, určite dochádza - dokonca aj na „bezpečných“ miestach. Aj tragédia na sopke Whakaari v decembri 2019 podnietila pokrok vo vulkanológii. Niektorý vedec občas riskuje a dúfa, že v budúcnosti zachráni veľa životov. Ale čo bežný človek? Oplatí sa riskovať pre selfie pri kráteri?

Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o výbuchoch sopiek: Zabíja iba láva?

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Všetko, čo ste kedy chceli vedieť o výbuchoch sopiek: Zabíja iba láva?

Radomír

Súvisiace články

Bizónie skoky: Ako Indiáni zabíjali desiatky zvierat naraz

Operácia Chastise: Odvážny nálet, ktorý priniesol len málo ovocia

Najúspornejšie auto: S dvomi litrami benzínu okolo sveta

Slnečná sústava je aj vaším domovom, čo o nej viete? (KVÍZ)

Mars mohol byť kedysi živou planétou, vyprahne aj Zem?

5 vecí, ktoré existujú vďaka nacistom: Vedeli ste o nich?

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás