Domorodci veria, že vriacu vodu vypúšťa do rieky obrovská vretenica Yacumama, „Matka vôd“. Shanay-timpishka má šírku asi 25 metrov, je šesť metrov hlboká a pomerne krátka, meria iba čosi vyše šesť kilometrov. Teplota vody sa v nej pohybuje od 50 do 90 stupňov Celzia, na niektorých miestach však doslova vrie. Pre človeka či zviera, ktoré spadne do rieky, to znamená smrť.
Do peruánskeho regiónu Mayantuyacu každoročne prichádza pomerne veľa turistov, ktorí majú záujem o tradičnú medicínu miestneho kmeňa Asháninkov. O samotnej vriacej rieke sa toho ale napodiv veľa nevie a nie je vedecky zdokumentovaná. Niekoľko pseudovedeckých poznámok o Shanay-timpishke sa vyskytuje v článkoch ľudí, ktorí v oblasti v 30. rokoch 20. storočia vykonávali ropné prieskumy. A to je všetko. Rieka uniká pozornosti vedcov a dokonca aj pre väčšinu Peruáncov ide iba o legendu. Geológovia odmietajú uveriť v jej existenciu, pretože podľa nich by na zohriatie tak obrovského množstva vody bolo potrebné ohromné množstvo geotermálnej energie. A tá sa v oblasti podľa nich nemá vyskytovať, Amazonská panva totiž leží stovky kilometrov od najbližšej aktívnej sopky.
Peruánsky geotermálny vedec Andrés Ruzo spočiatku tiež považoval Shanay-timpishku len za poveru. Príbehy o nej ho ale zaujímali, rozprával mu ich už jeho starý otec ako dvanásťročnému. Rieku vraj objavili španielsku conquistadori pri hľadaní zlata. Keď sa vrátili do civilizácie, hovorili o ľudožravých hadoch, otrávenej vode, hlade, chorobách a rieke, v ktorej vrie voda.
O 20 rokov neskôr napokon Ruzo rieku naozaj objavil a podarilo sa mu presvedčiť časť vedeckej obce, že naozaj existuje. Ruzo dnes spolupracuje mikrobiológmi, ktorí sa špecializujú na extrémofily, teda živočíchy schopné prežiť v najdrsnejších podmienkach. Spoločne chcú zistiť, či v Shanay-timpishke žijú nejaké organizmy.
