Už v 17. storočí si prírodovedci v strednej Európe všimli mimoriadne bizarný fenomén. Pozorovali akési obrovské slizké hady dlhé až desať metrov, ktoré sa pomaly pohybovali a ich povrch sa doslova hmýril. Až pri bližšom pohľade si všimli, že nejde o jedného tvora, ale o migráciu lariev múch, ktoré neskôr dostali latinské pomenovanie Sciara militaris.

Poliaci, ktorí si fenomén všimli ako prví, ho pomenovali pleń. Bol pre nich záhadou a dnešní vedci nie sú oveľa múdrejší. Taktiež nevedia, prečo sa larvy presúvajú týmto tak trochu nechutne vyzerajúcim spôsobom.

Prvé zmienky o pleńe pochádzajú zo 17. storočia z oblasti Sliezska. Ľudia si ho vtedy vysvetľovali rôzne. V niektorých dedinách ho považovali za symbol budúcej prosperity, v iných naopak za predzvesť nešťastných udalostí. Tí z prvej skupiny larvy zbierali, sušili ich a rozhadzovali po pozemkoch, aby si zaistili bohatú úrodu.

Po druhej svetovej vojne sa v Poľsku vyskytla asi stovka pozorovaní pleńu, pričom niektoré z nich sa podarilo aj natočiť. Konkrétne v poľskej časti Karpát, národnom parku Biebrza a v Bielovežskom pralese.

Hoci prvé zmienky o pleńe pochádzajú z Poľska, zmienky o jeho existencii sa už vyskytli aj v Rusku, Litve, Švédsku, Nórsku, Bavorsku, Maďarsku a Švajčiarsku.

Vedecké vysvetlenie zvláštneho fenoménu zatiaľ chýba. Predpokladá sa však, že larvy sa organizujú preto, aby boli schopné dosiahnuť vyššiu rýchlosť a minimalizovať výdaj energie. Plazia sa po sebe ako po dopravníkovom páse, vrchné larvy preliezajú cez spodné, ktoré sa tiež pohybujú, čím dosahujú dvojnásobnú rýchlosť. Potom však musia ony istý čas stráviť naspodku. Napriek tomu sa celý pleń pohybuje 1,5-násobne rýchlejšie než by to dokázali larvy smaotné. Prečo ale tieto tvory migrujú ostáva otázne.