MENU
Menu
Vesmír.

Techmag Vedecké záhady, ktoré sa nedávno stali ešte tajomnejšími

Definícia „tajomného“ sa v priebehu storočí často menila. Bolo to predovšetkým vďaka vede a technike, ktoré posúvajú naše chápanie fungovanie sveta doslova míľovými krokmi. No to neznamená, že žiadne záhady už neexistujú. Niektoré sú dnes paradoxne mätúcejšie, čím viac o nich vieme.

Stále prekvapujúce Slnko
Slnko muselo byť pre našich predkov určite najzáhadnejšou vecou na svete. Pravdepodobne sa každý deň obávali, či na nich tá obrovská ohnivá guľa z oblohy nespadne a či sa zajtra zas ukáže. Dnes vieme, že teplo Slnka nepochádza z ohňa, no to neznamená, že o ňom vieme všetko. Informácie od solárnej sondy Parker, ktorá sa priblížila k planéte najbližšie, ukázali, že udalosti na Slnku sú v skutočnosti chaotickejšie než sme si mysleli.

 S​onda zistila, že slnečný povrch pravidelne zasahujú také silné magnetické vlny, že dočasne obrátia magnetické polia planéty. Tiež zistila, že vlny a vetry na Slnku putujú najmenej dvadsaťkrát rýchlejšie ako na akomkoľvek štandardnom modeli Slnka, ktorým disponujeme. Vďaka informáciám zo sondy vieme, že Slnko obklopuje oblasť bez kozmického prachu, „omrviniek“ planét a asteroidov, ktoré plávajú vesmírom a padajú na obežné dráhy hviezd. Parker prvýkrát priletel dosť blízko k Slnku, aby poskytol dôkaz, že takáto zóna bez prachu naozaj existuje.

 

Život pod Antarktídou je prekvapivo rôznorodý
Vedci ešte donedávna predpokladali, že život je najrozmanitejší práve v najpohostinnejších regiónoch sveta. Dnes zisťujú, že rôznorodý život existuje i v tých najextrémnejších oblastiach sveta. Jednou z nich je Antarktída, no nehovoríme o jej povrchu, ale o mori pod takmer trvalo mrazivou vrstvou ľadu. Je to miesto, kde musíte venovať hodinu obliekaniu špeciálneho potápačského odevu, pretože keby ste použili klasické potápačské vybavenie, zomriete do desiatich minút. Vedci si mysleli, že pod hrubou vrstvou ľadu nie je takmer nič živé.

Lenže fotograf Laurent Ballesta, ktorý sa zúčastnil na expedícii National Geographic, dokázal, že to tak nie je. Vedci sú šokovaní, aký bohatý ekosystém v mori žije. Keď Ballesta zostúpil na temné dno, ostal prekvapený, aký obrovský počet rozmanitých organizmov v mori existuje - od morských pavúkov po koraly a po morské hviezdy. Na dne pod Antarktídou to naozaj žije, aj keď nerozumieme, ako je to možné. Ballesta uchvátený životom na morskom dne ho nazval „kvetinovou záhradou“.

Vznik najstarších zvierat
Na jednej strane stále nachádzame úplne nové živočíšne druhy, no na druhej strane stále vieme málo o najstarších zvieratách, ktoré pôvodne obývali našu planétu. Aj keď sa naša schopnosť nahliadnuť do minulosti v posledných rokoch vďaka archeológii výrazne zlepšila, v histórii existujú obdobia zahalené tmou. Posledné objavy zistili, že zvieratá, ktoré žili pred obdobím kambria (prvá perióda prvohôr) sa úplne líšili od tých, ktoré žili po tomto období. „Dnešné“ zvieratá sú výsledkom udalosti nazývanej kambrická explózia, ktorá priniesla obrovskú rozmanitosť živočíšnych druhov. Práve v tomto období sa po prvýkrát začali objavovať prví zástupcovia zvierat v podobe, v akej ich poznáme. 

Dve teórie o miere expanzie vesmíru
Vedeli ste, že najnovšia štúdia pod záštitou nositeľa Nobelovej ceny Adama Riessa zistila, že vesmír je mladší a rozpína sa o deväť percent rýchlejšie než uvádzali predošlé výpočty? Zaujímavé je, že existujú dva výpočty rýchlosti expanzie vesmíru. Sú to dve rozdielne veličiny, ktoré závisia od spôsobov výpočtu. Jeden stojí na študovaní následkov Veľkého tresku, druhý vychádza z výpočtov kozmického mikrovlnného pozadia.

Podľa Riessovej teórie by mohla urýchliť expanziu vesmíru záhadná „temná energia“. Pomocou meraní získaných vďaka Hubblovmu teleskopu Riess vypočítal, že vek vesmíru sa pohybuje medzi 12,5 až 13 miliardami rokov. Je teda mladší ako uvádzajú predchádzajúce odhady, ktoré udávajú vek medzi 13,6 až 13,8 miliardami rokov. V dôsledku tohto nového objavu vedci predpokladajú, že možno budeme musieť začať pracovať na novej fyzike.