Čítanie myšlienok nie je pre medicínu ničím novým, doterajšie techniky však vyžadovali, aby sa hlboko do mozgov študovaných subjektov vkladali elektródy. Nová metóda je však celkom neinvazívna a využíva skenovanie mozgu pomocou takzvanej funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI). Prostredníctvom tejto metódy je možné sledovať tok okysličenej krvi v mozgu, a keďže aktívne mozgové bunky vyžadujú viac energie a kyslíka, zozbierané dáta umožňujú nepriamo merať mozgovú aktivitu.
Z povahy tejto metódy vyplýva, že nedokáže snímať mozgovú činnosť v reálnom čase. Elektrické signály v bunkách sa totiž pohybujú podstatne rýchlejšie než krv v mozgu. Napriek tomu vedci dokážu vystihnúť podstatu ľudských myšlienok, hoci ich nevedia od slova do slova reprodukovať.
„Keby sa sa akéhokoľvek neurovedca pred 20 rokmi spýtali, či sa to dá, vysmial by sa vám do tváre,“ uviedol jeden z autorov štúdie Alexander Huth.
V štúdii vedci skúmali mozgy jednej ženy a dvoch mužov vo veku od 20 do 40 rokov. Každý z účastníkov počúval dovedna 16 hodín rôzne podcasty, zatiaľ čo ležal v skeneri mozgovej aktivity. Zozbierané dáta potom vedci vložili do počítačového algoritmu, ktorý nazvali „dekodérom“. Ten porovnával vzorce v podcastoch so vzorcami v zaznamenanej mozgovej aktivite.
Algoritmus potom na základe záznamov z fMRI vytvoril vlastný príbeh, ktorý dokázal pomerne presne reprodukovať obsah podcastov. Inými slovami, dekodér sa dokázal dozvedieť obsah podcastov na základe toho, čo si účastníci štúdie vypočuli. Robil síce občas chyby, napríklad si zamieňal osobné zámená či nesprávne používal prvú a tretiu osobu, ale vedcov výsledky nadmieru potešili. „Dekodér síce nevie, kto čo robí, no vie, čo sa deje,“ uviedol Huth.
Ďalšie testy ukázali, že algoritmus dokázal pomerne presne vysvetliť zápletku nemého filmu, ktorý sledovali účastníci štúdie. Dokonca vedel prerozprávať príbeh, ktorý si subjekty predstavovali v hlave.
Vedci dúfajú, že v blízkej budúcnosti budú schopní vyvinúť technológiu, ktorá by značne zjednodušila komunikáciu nemým ľuďom.
