MENU
Menu

Techmag Umenie maskovať: Keď mali drevené pne vplyv na chod dejín

„Vojna je predovšetkým umenie klamať," napísal Sun C´ vo svojom najznámejšom diele Umenie vojny. Muž, ktorý ovplyvnil celé generácie nielen vojvodcov, ale aj podnikateľov či iných ctižiadostivých ľudí, mal pravdu. Jeho veta sa už potvrdila nespočetnekrát a jedným z jej najpôsobivejších dôkazov bol moment, keď jedna strana presvedčila druhú, že kmene stromov sú v skutočnosti kanóny.

Umenie maskovať: Keď mali drevené pne vplyv na chod dejín
Kvôli umeniu klamať vraj padla Trója. Gréci neskôr úspešne využívali hustý dym, aby počas Peloponézskych vojen maskovali presuny vojsk. Počas Gótskej vojny využil byzantský vojvodca Belisarius tisíce zapálených ohňov, aby presvedčil nepriateľa, že má k dispozícii oveľa viac mužov než v skutočnosti mal. Mongoli zasa mimoriadne účinne používali taktiku fingovaného ústupu, aby roztrhli rady nedisciplinovaných protivníkov.

Postrach nacistov: Ivan Sidorenko bol najlepším sovietskym ostreľovačom

Klam sa ukázal byť mimoriadne účinný aj počas Americkej vojny za nezávislosť v roku 1780. Vtedy veliteľ Kontinentálneho vojska (bojovalo na strane rebelov) William Washington vydal rozkaz k útoku na opevnenú stodolu neďaleko dnešného mesta Camden v Južnej Karolíne. Tu boli zabarikádovaní rojalisti verní Britom pod velením Henryho Rugeleyho. Hoci Washington bol v značnej presile, vedel, že pri dobýjaní stodoly by stratil mnoho mužov. Prikázal preto vojakom, aby spílili borovicu a urobili z nej „delo".

Umenie maskovať: Keď mali drevené pne vplyv na chod dejín
Zariadenie, ktoré sa naozaj ponášalo na kanón, potom Washington prikázal namieriť na stodolu a vyzval rojalistov, aby sa vzdali. Rugeley poslúchol a opevnenie padlo bez jediného výstrelu. Nie je jasné, či sa dozvedel, kvôli akej ľsti opustil svoje postavenie.

FOTO: Zábery z vojny vo Vietname, ktoré sa nemali dostať na verejnosť

Išlo o prvé využitie takzvaného „kvakerského dela". Názov dostalo podľa kresťanského náboženského hnutia kvakerov, ktoré hlása pacifizmus a dokonca získalo v roku 1947 Nobelovu cenu za mier.

FOTO: Najdetailnejšia a brutálna: Pozrite si maľbu explózie lode

Kvakerský kanón sa však hojne využíval aj v nasledujúcom storočí. 28. septembra 1861 ich napríklad počas Americkej občianskej vojny objavili postupujúce vojská Únie (Juhu). Jednotky Konfederácie (Severu) museli vtedy opustiť pevnosť Munson´s Hill vo Virgínii a zanechali za sebou všetko vybavenie. Protivníka však zdržali na dostatočne dlho najmä preto, že zvedovia Únie veliteľom hlásili prítomnosť troch kanónov v postavení vojakov Konfederácie. Ako sa ukázalo, išlo iba o kmene stromov.

Umenie maskovať: Keď mali drevené pne vplyv na chod dejín
O necelý rok neskôr zohrali kvakerské delá ešte dôležitejšiu úlohu. Generál Únie George B. McClellan dostal začiatkom roku 1862 od prezidenta Abrahama Lincolna opakovanú žiadosť, aby začal postupovať z Washingtonu smerom na juh a zaútočil na armádu Konfederácie. McClellan, ktorého preslávila najmä defenzívna taktika, vytrvalo odmietal. Bol presvedčený, že stojí proti 100-tisíc vojakom a trom stovkám diel. Ako sa ukázalo, zvedovia sa mýlili.

Konfederácia mala k dispozícii len 40-tisíc mužov a kanóny, ako ste si už asi domysleli, boli z dreva. Lesť zdržala celé ťaženie Severu o niekoľko týždňov a umožnila tak Juhu dobre opevniť hlavné mesto Konfederácie, čím de facto predĺžila vojnu o niekoľko rokov.

Autor: Noel
Foto: Public Domain

DISKUSIA
6.4. 2019 15:00
Diskusia