Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Práve preto teraz potrebujeme pozitívny pohľad na našu civilizáciu, ktorá zaznamenala množstvo úspechov v oblasti vedy, literatúry či obchodu. Pripomeňme si zopár historických úspechov, vďaka ktorým je naša spoločnosť tam, kde je.

Kanalizácia Kanalizácia je nesmierne dôležitá vec. Nemôžete totiž stavať mestá bez prívodu vody a odvádzania odpadu. Prvý zložitý systém podzemných potrubí vytvorila okolo 18. storočia pred Kristom minojská civilizácia na území dnešnej Kréty. Hlavné mesto Knóssos malo obojsmerný kanalizačný systém, ktorý zásoboval obyvateľov vodou a umožňoval odvod splaškov, okrem toho obsahoval búrkové kanály, ktoré bránili záplavám počas silných dažďov. Pozoruhodné je, že Minójci už v tom období používali prvé splachovacie toalety - prízemné záchody s nadzemnými nádržami na vodu. Niektoré paláce mali dokonca sifónové systémy s rúrami, ktoré archeológovia objavili o tritisíc rokov neskôr pri vykopávkach.

Mince ako spoločná mena K významnému posunu v histórii svetového obchodu došlo, keď skončila výmena tovarov a používanie neoficiálnych menových jednotiek. Jednotná mena je výhodná, no je náročné ju vytvoriť. Na to, aby bola všeobecne platná, ju totiž musí vydať uznávaný riadiaci orgán, aby sa líšila od rôznych žetónov alebo iných náhodných mien, ktoré sa vyskytujú takmer od úsvitu ľudstva. Rovnako dôležité je nosné médium, napríklad kovové mince je ťažké falšovať, sú ľahko prenosné a ťažko poškoditeľné. Pokusy o používanie mincí ako oficiálnej meny boli už skôr, no najväčšiu zásluhu na ich rozšírení má staroveká Lýdia v&nbsp;dnešnom Turecku, ktorá bola centrom obchodu. Mince vznikli niekedy na konci 7. storočia pred Kristom a vyrobili ich z pôsobivej zmesi: 55 percent zlata, 44 percent striebra a malého množstva medi.

Rozšírenie demokracie Prax, v ktorej občania zohrávajú úlohu pri riadení vlastnej správy, má korene v starovekom Grécku. Slovo „demokracia“ pozostáva z gréckych slov démos (ľud) a kratiá (vláda). Kým predchádzajúce civilizácie poskytovali občanom iba slovnú informáciu, kto nad nimi mal moc, formálna, vyspelejšia forma vlády vznikla v Grécku niekedy okolo konca 6. alebo začiatkom 5. storočia pred Kristom. Starogrécka demokracia zahŕňala eklesiu (ľudové zhromaždenie), ktorá písala zákony a diktovala zahraničnú politiku, bulé (rada 500 ľudí z desiatich aténskych kmeňov) a dikastériu, čo boli verejné súdy, kde občania diskutovali pred skupinou porotcov vybraných pomocou lotérie. Obzvlášť zaujímavá bola bulé - každý rok zo všetkých Aténčanov vyžrebovali 500 osôb, ktorí slúžili rok, počas ktorého navrhovali nové zákony a dohliadali na rôzne aspekty politického procesu. O novom zákone mohli hlasovať všetci občania na zhromaždení, pričom ako hlasovacie lístky používali hrnčiarske črepy nazývané ostraka. Starogrécka demokracia umožňovala ľuďom vyjadriť sa o zákonoch, ktorými sa museli riadiť. Pravidelné voľby zas uspokojili tých, ktorí nesúhlasili s prijatými zákonmi a dúfali, že ich budú môcť upraviť. Táto forma demokracie obmedzila moc jednej osoby a podporila mierový prenos vládnej moci.

Staroveká klasická literatúra Úplné vysvetlenie prínosu starodávnej klasickej literatúry by si vyžadovalo samostatný článok, preto si povedzme, čo pre nás znamená teraz, v 21. storočí. Okrem silného príspevku k rôznym súčasným literárnym a filmovým motívom - drámy, dobrodružné cesty, komédie - ukazuje staroveká grécka a rímska literatúra, že väčšina dnešných problémov bola v živote ľudí prítomná už pred viac ako dvoma tisícročiami. Diela starovekých gréckych filozofov sú studnicou nevyčerpateľného poznania a&nbsp;inšpirácie. Je dobrodružstvom sledovať vývoj poznania a&nbsp;spôsoby hľadania odpovedí na tie najzákladnejšie otázky bytia. V antickej literatúre sa zdôrazňovali ideály ako úcta k rozumu, pozemskému životu i k jednotlivcovi. Zdôrazňovala jednotu postáv, bohov a prírody. Podobné prvky nachádzame i v neskorších literárnych smeroch v&nbsp;období renesancie, klasicizmu či realizmu, ktoré tiež stavali do popredia rozum. Obzvlášť dôležitá je známa grécka tragédia, ktorej postavy mali viac podobných čŕt - všetky boli výrazné a hrdé osobnosti, ktoré boli ochotné za svoju pravdu položiť život. Žili pre svoje ideály a väčšinou umierali, lebo sa ich nechceli vzdať.

Tlačiarenstvo a masová gramotnosť Keby sme mali určiť presný rok, ktorý môžeme v&nbsp;histórii ľudstva považovať za najvýznamnejší pre rozvoj ľudských vedomostí, určite by to bol rok 1440. Vtedy nemecký rodák Johannes Gutenberg vynašiel tlačiarenský stroj schopný hromadne vyrábať knihy. Pred tlačou bola výroba kópií kníh náročná činnosť, prebiehala totiž ručne. Z toho dôvodu boli knihy vzácne a drahé a do polovice 15. storočia ich mohlo čítať iba 30 percent dospelých Európanov. Niektoré miesta na tom boli ešte horšie: sotva desať percent Talianov si mohlo prečítať Danteho Božskú komédiu po jej uverejnení v roku 1321. Aké dobré sú diela, keď si ich môže vychutnať iba jeden z desiatich ľudí? Gutenbergova kníhtlač zmenila ekonomiku a dostupnosť kníh, doslova nimi zaplavila trh. Miera gramotnosti sa výrazne zvýšila. To, čo bolo predtým predmetom vzdelávania tých najbohatších elít v&nbsp;spoločnosti, sa stalo súčasťou knižníc vo všetkých stredne veľkých mestách. Rovnako dôležité je, že tlač zrýchlila tempo hromadného vzdelávania, a to umožnilo zdieľanie poznatkov v oveľa širšom meradle, ako mohli dosiahnuť jednotliví učitelia.

Triumfy západnej civilizácie, na ktorých staviame dodnes

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Triumfy západnej civilizácie, na ktorých staviame dodnes

Radomír

Súvisiace články

VIDEO Emma z budúcnosti: Prichádza prototyp človeka kancelárskeho

FOTO Monsanto: Čarovná dedina uväznená medzi masívnymi balvanmi

Nové pravidlá pre turistov: Ako koronavírus zmenil svet?

Najvyšší muž Wehrmachtu sa vzdal "trpaslíkovi", súboj Dávida s Goliášom sa nekonal

Najkrajšie stanice metra: Všetkých päť je v Európe

Dedina bez komárov: Nik netuší, prečo sa jej otravný hmyz vyhýba

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás