MENU
Menu

Techmag Tieto technológie potrebujeme na dobytie Marsu (druhá časť)

Minulý týždeň sme vám priniesli prvú časť článku o technológiách, ktoré budeme potrebovať pri kolonizácii Marsu. Dnes vám prinášame jeho pokračovanie. Ktorých päť problémov ešte bude treba vyriešiť, aby sme mohli osídliť červenú planétu?

Green plant in a child hands on dark background
Green plant in a child hands on dark background
Zelené rastliny
V nedávnej adaptácii filmu Marťan je Matt Damon ako Mark Watney geniálny botanik, ktorý je schopný vypestovať zemiaky v červenej pôde Marsu. V reálnom živote ho predstavuje vedec Bruce Bugbee z Univerzity v Utahu, ktorý na ISS pestoval šalát.

Podľa neho boli základné pojmy správne, ale film podcenil náročnosť pestovania rastlín na Marse. Pre začiatok, na Mars prenikne o 40 percent menej slnečného žiarenia než na Zem. Radiačne tienené stanovište by utlmilo ešte viac svetla. V skutočnosti by farma na Marse potrebovala umelý svetelný zdroj alebo systém zrkadiel a optiky, ktorý by koncentroval slnečné svetlo.

Bugbee tiež vraví, že by bolo veľmi ťažké pestovať rastliny v marťanskej pôde. Červená planéta je vlastne celkom hrdzavá, keďže je plná oxidov železa. Táto pôda nie je ideálna pre rastliny, preto kolonizátori Marsu budú musieť pestovať plodiny v systéme hydropónie alebo inak spracovať pôdu, aby z nej odstránili oxidy železa a zvýšili jej úrodnosť.

Tieto technológie potrebujeme na dobytie Marsu (druhá časť)
Stavebné roboty
Nemôžeme na Mars bez infraštruktúry poslať len ľudí a očakávať, že si sami postavia všetko, čo potrebujú. Všetky realistické plány kolonizácie počítajú najprv s vyslaním bezpilotnej lode naloženej materiálom a stavebnými robotmi, ktoré pripravia všetko potrebné na príchod ľudí. Roboty môžu napríklad postaviť stanovištia a začať extrahovať vodu z pôdy dlho pred tým ako na červenú marťanskú pôde vkročí ľudská noha.

Problém je v tom, že doteraz sme skonštruovali len roboty, ktorých „schopnosti" sú na Marse pomerne obmedzené. V súčasnosti spolupracuje NASA s dvoma univerzitami na vytvorení humanoidného robota. Avšak, niektorí sa pýtajú, či je dvojnohý robot najvhodnejší, keď štyri nohy alebo pneumatiky by boli silnejšie.

Skeptici tiež namietajú voči príliš veľkému tlaku na mechanických pracovníkov. Namiesto toho by sme mali urobiť na Zemi najviac ako je možné. Napríklad predkompilované nafukovacie prístrešky, ktoré nám ušetria snahu vytvoriť robota, ktorý by mal postaviť prístrešok zo surovín. Tak by sa roboty mohli sústrediť na jednoduché úlohy - schopnosť riešiť problémy alebo jemné ovládanie motora.

Je zrejmé, že kľúčovým krokom ku kolonizácii Marsu je vytvoriť špecializované obydlia pre ľudí. Tie budú musieť odolať tlaku, piesočným búrkam, žiareniu i mrazivému počasiu. A budú musieť byť útulné, pretože kvôli podmienkam na Marse budú kolonisti pravdepodobne tráviť veľa času v uzavretých priestoroch.

A život na Marse prináša ďalšie nečakané výzvy. Napríklad sa očakáva, že marťanskí kolonisti budú v obydliach pestovať jedlé rastliny. Problém je v tom, že rastliny produkujú kyslík, ktorý sa v utesnenom prostredí hromadí, až sa vzduch stane pre človeka toxickým alebo všetko vzplanie. Je však ťažké ventilovať prebytočný kyslík, bez toho, aby sa zároveň stratil drahocenný dusík, dôležitá súčasť atmosféry.

Takže než bude možné vytvoriť akýkoľvek dom, inžinieri budú musieť vyvinúť systém pre odstránenie prebytočného kyslíka. Zatiaľ je príliš skoro predpovedať ako by mohol vyzerať dom na Marse. Niektoré z možností sú ale úchvatné. V roku 2015 NASA usporiadala súťaž a víťazný návrh ako jeden z mála ignoroval červenú pôdu planéty. Namiesto toho dizajnéri využili rovnako bohaté zdroje, ich návrh domu predstavoval týčiacu sa trojuholníkovú konštrukciu zhotovenú celú z marťanského ľadu.

Tieto technológie potrebujeme na dobytie Marsu (druhá časť)
Ochrana materstva
Všeobecne platí, že astronauti majú na misii zakázaný pohlavný styk. Ale ak posielate skupinu ľudí na Mars na zvyšok ich života, je ťažké od nich očakávať, že zostanú žiť v celibáte. A so sexom sa spája aj možnosť tehotenstva na Marse.

To je úplne nezmapované územie a je pravdepodobné, že by sa museli prijať osobitné opatrenia s cieľom zabezpečiť bezpečnosť pre matku a dieťa. Veľkým problémom je žiarenie. DNA, ktorá riadi vývoj embrya, je totiž veľmi náchylná na poškodenie žiarením. Výsledkom je, že dieťa počaté na ceste na Mars by takmer určite bolo sterilné a malo by vysoké riziko defektov od mentálnej retardácie až po vrodené chyby.

Na samotnom Marse bude situácia ešte zvládnuteľná, ale zvláštne bezpečnostné opatrenia na ochranu rodičky pred žiarením by sa určite mali prijať. Navrhovalo sa dokonca, že kolonisti by mali mať stanovište v kráteri na mesiaci Phobos, ktorého steny blokujú až 90 percent kozmického žiarenia.

Je tiež jasné, že dieťa počaté na Marse by sa mohlo vyvíjať rôzne od „pozemského". V jednom z mála pokusov na túto tému boli do vesmíru vyslané tehotné krysy a naspäť sa vrátili porodiť. Mláďatá nemali správne vyvinutý zmysel pre hore a dole vzhľadom k ich vývoju v nulovej gravitácii.

Ale tento „defekt" zmizol po niekoľkých dňoch, čo naznačuje, že vývin bábätka je možné prispôsobiť normálnej gravitácii. Takže tehotenstvo nemusí byť až takým pálčivým problémom. Výskumník Joe Tash podotkol, že dlhé obdobie strávené v nízkej gravitácii by mohlo vážne poškodiť mužské a ženské reprodukčné orgány. Ak je tomu tak, dlhý výlet na Mars by spôsobil to, že prví Marťania by boli „reprodukčne ohrození".

Tieto technológie potrebujeme na dobytie Marsu (druhá časť)
Zdroj: A.J. Rich
Cesta domov
Projekt One Mars navrhuje vyslať kolonistov na jednosmernú cestu na Mars, bez plánov na návrat na Zem. Čo je asi to najlepšie, pretože správa z MIT predpovedá, že kolonisti zomrú takmer okamžite.

Našťastie NASA pripravuje misiu na Mars, ktorá zahŕňa spiatočnú cestu na Zem. Samozrejme, že to predstavuje obrovskú technickú výzvu. Neočakávane, cesta späť na Zem je pomerne jednoduchá - kozmická loď s názvom Earth Return Vehicle zostane na obežnej dráhe Marsu, kým nebude čas dopraviť astronautov domov. Problém je dostať astronautov na loď. Prekonať atmosféru Marsu a dostať sa na obežnú dráhu vyžaduje obrovské množstvo hnacieho plynu, ktorého výroba bude trvať roky.

Riešením NASA je kozmická loď známa ako Mars Ascent Vehicle (MAV), ktorá bude vyslaná na Mars niekoľko rokov pred astronautmi. Akonáhle pristane, začne automaticky extrahovať oxid uhličitý z atmosféry a premení ho na palivo. Bude to pravdepodobne trvať asi dva roky, kým MAV naplní svoje palivové nádrže a kým NASA nedostane potvrdenie, že je vyrobený dostatok paliva na návrat na Zem. Preto musí byť MAV dostatočne pevný, aby prežil nehostinný pobyt na Marse po dobu až štyroch rokov.

Autor: Radomír

DISKUSIA
18.3. 2016 6:00
Diskusia