Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Zistili, že je autorom mnohých, ktoré dnes pripisujeme iným, slávnejším vedcom. Niektorí vedci ho preto nazývajú „anglickým Galileom“ alebo „najväčším britským matematikom pred Newtonom“.

V škole sa napríklad učíme, že Galileo Galilei inicioval teleskopickú astronómiu a objavil zákon padajúceho telesa. Ale Harriot nezávisle urobil obe tieto veci. Odvodil tiež prvé všeobecné zákony, ktorými sa riadi pohyb, nezávisle od Galilea a pred René Descartesom. Až o pol storočie neskôr Isaac Newton vyprofiloval definitívne zákony pohybu. Harriot tiež študoval zákonitosti svetla, objavil tajomstvo farieb a povahu dúhy pred Newtonom a objavil zákon lomu svetla (ktorý dnes poznáme ako Snellov zákon) pred holandským astronómom Willebrordom Snellom. Pred Thomasom Malthusom urobil matematickú štúdiu rastu populácie, pred Descartesom vyvinul symbolickú formu algebry, pred Gottfriedom Leibnizom objavil binárnu aritmetiku.

Zákon padajúcich telies

Až v roku 2008 nemecký učenec Matthias Schemmel úplne zrekonštruoval Harriotovu prácu o gravitácii. Ako zdôraznil, Harriot a jeho súčasník Galileo boli dedičmi v podstate rovnakého súboru vedomostí. Možno preto nie je až také prekvapujúce, že urobili niekoľko rovnakých objavov. V histórii je veľa príkladov nezávislých spoločných objavov, najznámejší je diferenciálny a integrálny počet od Newtona a Leibniza. Zákon padajúceho telesa hovorí, že bez odporu vzduchu všetky predmety, bez ohľadu na veľkosť alebo hmotnosť, padajú z rovnakej výšky rovnakou rýchlosťou. Legenda hovorí, že Galileo pustil gule zo šikmej veže v Pise, aby študoval, ako padali. Nikto nevie, či je to pravda, ale Harriot mal rovnaký nápad: zaznamenával čas, akým padali rôzne predmety z výšky asi 17 metrov.

Zákon lomu a tvar dúhy

Harriot a Galileo samozrejme neboli prví, ktorí pochopili úlohu pozorovania a matematiky. Ale patrili medzi najúspešnejších z prednewtonovských priekopníkov. Galileo publikoval svoju prácu o gravitácii až potom, čo Harriot zomrel, a neexistuje žiadny dôkaz, že by sa títo dvaja muži niekedy stretli alebo si dopisovali. S Harriotom si však krátko dopisoval nemecký astronóm Johannes Kepler. Bolo to v čase, keď pracoval na podstate svetla a keď sa k nemu dostala správa, že Harriot rozlúštil dve záhady: zákon lomu a prečo má dúha svoje magické farby a jedinečný tvar. Zákon lomu opisuje, ako sa svetlo ohýba, keď prechádza z jedného média do druhého, čo vysvetľuje, prečo naša noha vyzerá zlomená, keď ju ponoríme do bazéna.

Harriot odvodil tento zákon 20 rokov pred Snellom. Súdiac z dochovaných dokumentov Snell nedokázal zovšeobecniť svoj výsledok, no Harriot áno. Jeho odvodenie všeobecného zákona lomu je ďalším príkladom jeho dôslednej kombinácie experimentu a matematiky.

Ďalšie Harriotove dobrodružstvá

Harriot nakreslil jednoduchú mapu Mesiaca, ktorý pozoroval ďalekohľadom skôr ako Galilei. Tiež podal dôkazy o tom, že geocentrizmus nie je pravdivým modelom vtedy známeho vesmíru. Okrem toho sa zaoberal kritikou kolonializmu. Opísal napríklad spôsob života Algonquianov v Severnej Karolíne. Popísal ako žili, keď Európania prvýkrát vstúpili na ich pôdu. Naučil sa miestny jazyk a rok, ktorý strávil s Algonquianmi, si užil. Najradšej však pracoval na matematike a fyzike.

Prečo o ňom nebolo počuť?

Harriot nebol okázalý ani ambiciózny a keď ho neprávom uväznili kvôli nešťastnému spojeniu so sprisahaním so strelným prachom (neúspešný pokus zavraždiť kráľa Jakuba I.), povedal svojim spoluväzňom, že chce „žiť súkromný život z lásky k učeniu“. Nevyhľadával publicitu a trochu sa aj bál, keďže dvoch z jeho priateľov v tých časoch väznili v londýnskom Toweri za politické prehrešky. Po jeho smrti mnohí učenci začali študovať jeho rukopisy v snahe publikovať ich. Bohužiaľ, mnohé z nich sa stratili. Až o 150 rokov neskôr ich objavil maďarský astronóm Franz Xaver Zach, bezpečne zamknuté v zámku v Northumberlande. Väčšinu dokumentov následne prevzalo Britské múzeum a dnes mnohé z nich môžete nájsť v Britskej knižnici.

Thomas Harriot je možno najväčším géniom, o ktorom ste nepočuli

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Thomas Harriot je možno najväčším géniom, o ktorom ste nepočuli

Radomír

Súvisiace články

Najlepšie autá v pomere cena/výkon: Ak hľadáte nové, spozornite

Bez kyslíku prežije na Zemi len jediné zviera, vedcom láme hlavy

Rekord v dĺžke letu papierového lietadielka: Ako ďaleko sa dostalo?

Krátky test z autoškoly: Prešli by ste teoretickou časťou?

O 20 rokov budú z týchto áut klasiky, ktoré sa vám páči najviac?

Kuriózna krádež: Ženu nadrogoval a k účtu sa dostal vďaka jej oku

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás