Tatra 111: Československé vozidlo, ktoré nemalo konkurenciu

Tatra nezná bratra - je slogan, ktorý dnes napadne takmer každému pri vyslovení názvu českej automobilky vyrábajúcej nákladné vozidlá. No dnes sa s Autobildom pozrieme na príbeh modelu, ktorý pravdepodobne stál za zrodom legendy. Legendy, podľa ktorej je Tatra v teréne jednoducho neprekonateľná vďaka pokrokovým technológiám. A síce ide o model 111 vznikajúci počas druhej svetovej vojny, kedy bol nedostatok celého radu dôležitých materiálov. No československí kontštruktéri sa dokázali vynájsť a vytvoriť niečo, čo si zaslúžilo titul nesmrteľného a neprekonateľného nákladného auta.

Česká automobilka Tatra spadala pod správu nemeckej ríše ešte pred oficiálnym začiatkom druhej svetovej vojny. Nie je preto prekvapením, že model 111 vznikal počas vojny na objednávku Hitlerovej armády (Wehrmacht), ktorá ich pôvodne zamýšľala na nasadenie v ústupových operáciách. V rokoch 1940 - 1942 automobilka produkovala trojnápravové nákladné vozidlo typ T81 s nosnosťou 6,5 tony. Poháňal ho 12-valcový vzduchom chladený naftový motor s objemom 12,5 litra, ktorý produkoval 117,8 kW (160 koní). Neskoršia verzia s prívlastkom H dostala zväčšený objem na 14,7 litra a bola prispôsobená na pohon drevoplynom. Celkovo vzniklo 220 kusov.

No už počas výroby modelu T81 pracovali inžinieri a konštruktéri Tatry na jej nástupcovi, ktorého úlohou bolo strčiť do vrecka akékoľvek terénne vozidlo, ktoré dovtedy svet videl. Zásadnou podmienkou bolo chladenie vzduchom - ktoré je jednoduchšie na servis a zároveň spoľahlivejšie. Vodné chladenie sa neosvedčilo ako v tuhých ruských zimách, kde bol nedostatok nemrznúcej zložky, tak aj v horúcich afrických kampaniach, kde bola voda potrebná na dôležitejšie účely, ako chladenie vojenských vozidiel.

Samozrejmosťou bola aj typická tatrovácka konštrukcia s centrálnou nosnou rúrou namiesto klasického zváraného rámu z profilov, ktorá mala pripomínať chrbticu a poskytovala autu neprekonateľné vlastnosti v teréne. Tatra túto koncepciu používala už predtým - po prvýkrát sa totiž objavila na paradoxne osobnom vozidle Tatra 11 a 12. No model T111 prišiel oproti predchodcovi po prvýkrát s pohonom všetkých troch náprav, pričom pohon prednej nápravy bol vypínateľný.

Vývoj sa niesol v znamení spoľahlivosti, hoci doba hádzala konštruktérom polená pod nohy. V čase vojny je totiž nedostatok dôležitých materiálov, ako napríkald oceľ. A tak bola automobilka nútená použiť oceľ horšej kvality, ktorá nemusí mať požadovanú pevnosť, no na konštrukcii Tatry sa to nijakým spôsobom nepodpísalo. Kvôli nedostatku materiálov tak vznikli aj verzie, ktoré mali namiesto klasickej plechovej kabíny len akúsi drevenú búdku vyrábanú z dostupnejších materiálov, ako napríkald drevotrieska.

Ďalšou technologickou špecialitou typickou pre českú automobilky boli výkyvné polonápravy namiesto tuhých náprav, ktoré boli v tej dobe prakticky na každom aute. Pôvodne boli všetky Tatry 111 dimenzované na nosnosť 6,5 tony (označované T 6500/111), no vďaka predimenzovanej konštrukcii bolo možné jednoduchými úpravami, ktoré mohli vojaci vykonať priamo na poli, zvýšiť celkovú nosnosť až na 8 ton. Stačilo len vypodložiť držiaky listových pier na zadných polnápravách. Tatra počas vojny vyrábala aj verziu s nosnosťou 8 ton s označením T 8000/111, kde rovnakými úpravami bolo možné zvýšiť nosnosť na finálnych 10 ton. Mimochodom, všetky povojnové Tatry T 111 mali štandardne udávanú nosnosť 10 ton.

Pôvodne sa do prvých kusov Tatry 111 montoval vzduchom chladený 12-valcový naftový motor s objemom 14 825 ccm s označením V910, ktorý bol už v tej dobe naladený na výkon 158 kW (215 koní). Len pre porovnanie, americký Mack NO, ktorý sa vyrábal približne v tej istej dobe a mal nosnosť 7,5 tony, produkoval výkon 118 kW (160 koní).

Vďaka týmto parametrom dokázala uháňať rýchlosťou až 75 km/h, a to navyše s celkou nízkou spotrebou 30 litrov nafty na 100 km. Automobilka ale v propsech životnosti a spoľahlivosti upravila motor na nižší výkon, ktorý dosahoval finálnu hodnotu 132 kW (180 koní), čím sa znížila aj maximálna rýchlosť na 62 km/h. Zaujímavosťou ale je, že Tatra experimentovala aj s koncepciou trojradového 18-valca odvodeného od tohto motora. Dostal kódové označenie Tatra V955 a dosahoval výkon 250 kW (340 koní). Dodnes sa zachoval jediný prototyp vystavený v múzeu automobilky.

Po druhej svetovej vojne sa zmenila najmä kabína. Prvé vojnové kusy totiž mali typický mierne negatívny sklon čelného skla z taktických dôvodov - toto riešenie bolo údajne použité preto, aby sa v ňom v noci neodrážalo svetlo či už z nepriateľských lietadiel alebo iných prostriedkov. Tatra 111 sa vyrábala celých 20 rokov od roku 1942 do roku 1962 - počas tohto obdobia bolo vyrobených celkovo 33 690 kusov. Nahradila ju oblejšia Tatra 138.

Tatra 111 sa ale do histórie automobilového sveta zapísala svojou záslužnou činnosťou na obnove krajiny po zničujúcej vojne. Boli to práve tieto nákladné vozidlá, ktoré pomáhali pri zotavovaní republiky, rekonštrukcii infraštruktúry a koniec koncov aj pri budovaní socialistického režimu. Bola však obľúbená aj v zahraničí - napríklad na Sibíri stojí doteraz pomník z jedného vyslúžileho kusu. V Číne dokonca prekonala lokomotívu - v istej provincii používali Tatru 111 na zvážanie dreva z lesa namiesto pokazenej úzkokoľajnej lokomotívy a zapriahli za ňu niekoľko vlekov. Hovorí sa, že Tatra v konečnom dôsledku dokázala uviesť viac dreva, a tak lokomotívu prestali používať.