21. septembra 1956 vzlietol Thomas W. Attridge na lietadle Grumman F-11 Tiger zo základne v New Yorku a zamieril nad Atlantik, aby otestoval zbraňové systémy. Keď bol asi 30 kilometrov od pobrežia vo výške sedem kilometrov, pripravil sa na streľbu z 20-milimetrových kanónov. Attridge pomaly klesol do výšky štyroch kilometrov a vypálil z kanónov 70 nábojov. Hneď nato donútil stroj prudko klesnúť do výšky dvoch kilometrov, kde vyprázdnil zásobníky.

O pár sekúnd mu sklo na kokpite rozbil neznámy objekt. Pilot predpokladal, že išlo o vtáka. Prudko spomalil a naviedol stroj späť na základňu. Počas spiatočnej cesty si všimol, že neznámy objekt poškodil aj nasávanie na pravej strane trupu. Motor začal vypovedať službu a Attridge uviedol, že znel, ako keď sa vysávačom snažíte povysávať štrk.

Lietadlo síce smerovalo na základňu, ale strácalo výšku. Asi dva kilometre od pristávacej dráhy motor celkom zhasol. Attridge sa však stroj do poslednej chvíle snažil udržať v kurze a núdzovo s ním pristál v lese. Počas manévra si zlomil nohu a tri stavce, z horiaceho lietadla sa ale stihol dostať včas. Záchranná helikoptéra ho potom odviezla rovno do nemocnice.

Vyšetrovanie ukázalo, že to nebol vták, čo vrazilo do Attridgovej stíhačky. Boli to náboje, ktoré vystrelil počas prvej dávky vo výške štyri kilometre. Pilot ich pri prudkom klesaní nechtiac predbehol a 11 sekúnd potom, ako ich vystrelil, si našli cestu späť do F-11. Jeden náboj vletel do kokpitu zhora, ďalší zasiahol pravé nasávanie vzduchu a tretí trafil nos lietadla. Projektil, ktorý zničil nasávanie, sa zároveň zasekol v kompresore, rachotil a ničil súčiastky, preto Attridge prirovnával zvuk motora k vysávaniu štrku.

V čase, keď náboje opustili kanóny, mali rýchlosť asi 3500 kilometrov za hodinu. V dôsledku trenia však rýchlo spomaľovali, zatiaľ čo pri klesaní na to pilot „dupol“. Navyše mal pred sebou kratšiu dráhu po priamke, zatiaľ čo náboje leteli po krivke. V čase stretu mala stíhačka asi dvojnásobnú rýchlosť oproti nábojom.

Námorníctvo, pre ktoré Attridge lietal, oficiálne tvrdilo, že šanca na zopakovanie podobnej strely bola jedna k miliónu. Samotný Attrdige ale naopak vravel, že zopakovať podobný kúsok bola v podstate hračka.

Thomas W. Attridge sa vrátil do aktívnej služby šesť mesiacov po incidente. Bol jedným z vývojárov modulu, ktorý mal dostať človeka na Mesiac. Zomrel v roku 1997.