Najstaršia mapa
Babylonská hlinená doska všeobecne uznávaná ako najranejšia objavená mapa je artefakt, ktorý našli v roku 1930 pri vykopávkach zničeného mesta Ga-Sur v Nuzi v dnešnom Iraku. Vznik dosky odborníci určili do obdobia 2 300 až 2 500 pred Kristom v čase panovania dynastie Sargon z Akkadu. Dosku vyryli klinovými znakmi a zobrazuje mapu oblasti ohraničenej dvoma hrebeňmi kopcov, ktoré oddeľuje rieka.

Prvé mydlo
Najstaršie záznamy o výrobe mydla pochádzajú z čias okolo roku 2800 pred Kristom v starom Babylone. Na babylonskej hlinenej doske našli archeológovia návod na výrobu mydla z vody, alkalického a esenciálneho oleja. Starí Egypťania sa pravidelne kúpali a kombinovali živočíšne a rastlinné oleje s alkalickými soľami, čím vznikla látka podobná mydlu. Známy antický lekár Galenos opisuje výrobu mydla pomocou lúhu a odporúča ho ako prostriedok na odstránenie nečistôt z tela a oblečenia.

Stehy
Tušili ste, že stehy majú dlhú históriu, ktorá siaha až do starého Egypta? Na spojenie rany liečitelia využívali rôzne materiály - od kôry stromov až po vlasy. Lekári teda používajú stehy na uzavretie rán už po dobu najmenej štyritisíc rokov. Archeologické záznamy zo starého Egypta ukazujú, že Egypťania používali na tento účel aj zvieracie šľachy. Medzi ďalšie prírodné materiály, ktoré slúžili na uzatváranie rán patrili ľan, vlasy, tráva, bavlna, hodváb, štetiny ošípaných a zvieracie črevo. Zaujímavé je, že základné princípy uzatvárania rán sa za posledných štyritisíc rokov zmenili len nepatrne.

Gynekologické zrkadielko
Gynekologické zrkadlá slúžia na vizuálne vyšetrenie pošvy a krčka maternice. A používali ich už starí Rimania. Jedno zrkadlo totiž archeológovia objavili pri odkrytí Pompejí, v dome miestneho chirurga. Antickí lekári venujúci sa gynekológii a pôrodníctvu často odporúčali jeho použitie pri diagnostike a liečbe vaginálnych a maternicových ťažkostí.

Zubná pasta
Najstarší známy dôkaz o existencii zubnej pasty nájdete v rukopise z Egypta zo 4. storočia, ktorý spomína zmes kvetov dúhovky. Vedeli ste, že neskoršie návody na výrobu zubnej pasty uvádzali ako hlavnú zložku močovinu? Zubné pasty ľudia začali masívnejšie používať až v 19. storočí. Gréci a následne Rimania vylepšili receptúru pridaním rôznych abrazív, napríklad drvených kostí alebo lastúr ustríc. Známa je i zubná pasta, ktorú vynašiel perzský hudobník Ziryab v 9. storočí, ktorá bola nesmierne populárna v celom Španielsku. Presné prísady nie sú v súčasnosti známe, ale vraj bola veľmi voňavá a mala príjemnú chuť.

Zubné kefky
Keď už hovoríme o zubnej hygiene, nesmieme zabudnúť ani na prvé zubné kefky. Vykopávky po celom svete preukázali, že kedysi ako zubné kefky slúžili rôzne predmety - vetvičky stromov, vtáčie perie, zvieracie kosti či bravčové ostne. Indická medicína (ajurvéda) celé tisícročia odporúča tropický strom s názvom zederach indický. Jeho vetvičky, ktoré pripomínajú štetiny zubnej kefky Indovia používali na dentálnu hygienu, pretože majú silné antibakteriálne účinky. V moslimskom svete na čistenie zubov využívali miswak, tiež známy ako siwak. Je to prírodná zubná kefka z koreňa alebo vetvičky stromu salvadora persica. Vďaka pravidelnému žuvaniu a čisteniu zubov pomocou miswaku mali ľudia biele, lesklé zuby a zdravé ďasná.