Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

<h3>Lykurgov pohár</h3>
<p>Lykurgov pohár je sklenený pohár zo starovekého Ríma, ktorý vystavuje Britské múzeum v Londýne. Je najstarším známym príkladom použitia tzv. dichroického skla. Okrem toho, že je veľmi pekný, vyniká spôsobom výroby, ktorý spôsobuje vrásky na tvári aj súčasným odborníkom. Fascinuje jeho schopnosť meniť farbu. Kým na dennom svetle vyzerá zelený, pri osvetlení pod vhodným uhlom sa rozžiari jasne červenou farbou. Odtiene dokonca mení v závislosti od tekutiny, ktorou ho naplnia. Tento efekt je výsledkom pridania práškového zlata a striebra do liateho skla. Záhada spočíva v tom, že vytvorenie dichroického efektu vyžaduje presnú a meranú manipuláciu s nanočasticami zlata a striebra. Nanotechnológiu pravdepodobne Rimania pravdepodobne nepoznali, pretože sme ju objavili až v 70. rokoch minulého storočia, takže archeológovia si dodnes lámu hlavy, ako je možné, že dokázali pomocou kovových nanokryštálov s rozmermi okolo 70 nanometrov meniť vlnovú dĺžku svetla prostredníctvom plazmónov.</p>
<h3>Nepenthe</h3>

<p>Nepenthe bola droga, ktorú používali starí Gréci a Egypťania na navodenie šťastia a zmiernenie bolesti. História a mytológia z tej éry odkazujú na drogu, ktorá v preklade znamená „to, čo zaháňa smútok“, alebo doslova „proti smútku“. Je zrejmé, že nepenthe bola druhom antidepresív alebo opioidov, avšak historici netušia, čo konkrétne obsahovala. Hypotéz o zložení je veľa. Historici si myslia, že droga obsahovala palinu, konope a ópium. Problém s hypotézou je ten, že ópium poznali už Gréci a používali ho v celom starovekom svete. Dokonca zobrazovali bohov spánku, ako držia mak. Prečo by teda vytvorili nový termín pre bežnú drogu a používali ju iba vo vybraných zdrojoch?</p>
<h3>Skaly v Sacsayhuamane</h3>

<p>Sacsayhuaman je pevnosť Inkov z roku 1400, ktorá leží neďaleko mesta Cusco v Peru. Lokalitu robia pôsobivou a záhadnou steny pevnosti, ktoré tvoria naukladané kamene, z ktorých každý váži zhruba 100 až 120 ton. Masívne kamene majú hladkú leštenú povrchovú úpravu a úhľadne do seba zapadajú, čo naznačuje, že ich roztavili v peci a znova vytvrdili. Lenže žiadna pec nemohla byť taká veľká, obzvlášť nie pred 600 rokmi. Vedci sa preto rozchádzajú v názore, ako kamene získali tento tvar. Niektorí hovoria o zložitom systéme zrkadiel a skiel a využití slnečnej energie. Iní tvrdia, že steny pevnosti boli pôvodne členitejšie a do dnešnej podoby ich vyformovali požiare, ktoré kedysi zúrili v oblasti. Experimenty však ukázali, že pravidelný neizolovaný oheň v exteriéri nedokáže roztaviť kamene a vyhladiť ich do podoby, ako majú dnes.</p>
<h3>Pyramídy v Gíze</h3>

<p>Pyramídy v Gíze patria medzi najväčšie záhady dejín ľudstva. Pyramídy vedcov mätú viac než tisíce rokov a za celý ten čas nikto nedokázal presvedčivo určiť, ako vznikli. Ich konštrukciu tvoria milióny kamenných blokov, všetky s hmotnosťou desiatok alebo stoviek ton. V snahe vysvetliť, ako starovekí Egypťania kamene premiestňovali, tvarovali a skladali na seba, vyvinuli vedci desiatky teórií. A je ich toľko, že sú kvôli jednoduchšiemu porovnaniu zoskupené do kategórií. Existujú teórie o priamej rampe, o cikcakových rampách, teórie založené na spúšťaní kameňov po vode. Niektoré idú ešte ďalej. Hovoria o tom, že Egypťania mali k dispozícii neobvykle zložité, veľké stroje, ktorých návrhy sa časom stratili alebo za všetkým stoja mimozemšťania. Pravdou je, že keby sme také stavby mali postaviť dnes, tak bez žeriavov a iných mechanizmov by sme si ani neťukli.</p>
<h3>Damašková oceľ</h3>

<p>Damašková oceľ je druh ocele, ktorý používali na výrobu kvalitných čepelí nožov a mečov na Strednom východe v období stredoveku. Išlo o mimoriadne kvalitnú oceľ s charakteristickými vzormi – s tzv. mramorovaním. Keďže bola nesmierne drahá a jej výroba tajná, existovala snaha ju napodobniť, vďaka čomu vznikol tzv. nepravý damašok. Bohužiaľ, výroba pôvodnej damašskej ocele upadla do zabudnutia, pretože napriek relatívne širokému rozšíreniu čepelí v stredoveku a napriek zhruba 1100 rokom výroby sa vzorec na výrobu stratil.</p>
<h3>Husle - stradivárky</h3>

<p>Na vrchole zoznamu sú najznámejšie hudobné nástroje v histórii: pár stovák sláčikových nástrojov, ktoré vyrobil majster remeselník Antonio Stradivari a jeho rodina v rokoch 1600 až 1700. Stradivárky sú známe jedinečnou kvalitou zvuku, pričom najlepší svetoví virtuózi ich chránia ako oko v hlave. Do dnešných dní „prežilo“ okolo 600 stradivárok, pričom každý rok stále viac podliehajú zubu času a je len otázkou času, kedy vypovedia službu aj posledné. Husle boli po stáročia predmetom podrobného skúmania, pretože presný vzorec, resp. recept na ich výrobu sa nezachoval. Keďže dodnes prebieha intenzívna diskusia o tom, či sú skutočne také dokonalé alebo ide len o rokmi podporovaný mýtus, vedci podrobili husle podrobnému skúmaniu pomocou röntgenových lúčov alebo CT snímky. A našli v najjemnejších častiach stradivárok neobvyklé vlastnosti. Zistili, že ich výrobca docielil nevídanú a nenapodobiteľnú hustotu dreva, ktorá prispieva k vynikajúcej rezonancii huslí.</p>

Starodávne technológie, ktoré dodnes nedokážeme napodobniť

Radomír

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás

Starodávne technológie, ktoré dodnes nedokážeme napodobniť

Radomír

Súvisiace články

Éra vesmírnej turistiky je tu. Čo by ste mali vedieť?

10 rastlín, ktoré doma fungujú ako pohlcovač vlhkosti

Najrýchlejšie lietadlá sveta: Nad Slovenskom by preleteli za pár minút

Žiadne stereotypy: Správanie žien a mužov je vrodené

FOTO Farebné snímky vám priblížia život vojakov v prvej svetovej vojne

Čo vyhubilo neandertálcov? Naši predkovia ich zničiť nechceli

Autor článku

Radomír

Plus TV

Je to vôbec možné? Tieto budovy fungujú takmer večnosť

Pohoria a hory USA, ktoré ľuďom berú dych nielen pri výstupe

Najnebezpečnejšie jedlá sveta: Pozor, čo si kladiete na jazyk

Výber pre vás