Bude trvať asi päť miliárd rokov, kým Slnko vyčerpá svoje palivo a nebude viac schopné odolávať vlastnej gravitácii. Vonkajšie vrstvy hviezdy sa nafúknu a možno pri tom zničia aj našu planétu, zatiaľ čo jadro sa zrúti do mimoriadne hustého stavu a po hviezde, ktorá kedysi dávala život triliardám organizmov, ostane len chladný objekt bezcieľne putujúci vesmírom.
Ak gravitačný kolaps hviezdneho jadra dospeje do úspešného konca, vznikne čierna diera. Čaká aj Slnko takýto osud?
Rýchla odpoveď znie, že nie. Slnko nemá dosť hmoty, aby sa stalo čiernou dierou. Na to, či tento osud hviezdu čaká, alebo nie, vplýva viacero faktorov. Najdôležitejšia je ale hmotnosť. Len hviezdy, ktoré sú najmenej 20-krát ťažšie než Slnko, majú šancu, že sa z nich stanú čierne diery. Tiež platí, že po hviezde musí ostať aspoň dvakrát ťažšie jadro než to, ktoré ma Slnko, aby sa z nej stala čierna diera.
Ak by teda Slnko malo dvakrát ťažšie jadro, stačilo by to? Odpoveď je opäť nie. Keď hviezda vyčerpá svoje palivo v jadre, stále dochádza k fúzii vodíka na hélium vo vonkajších vrstvách. Tie sa následne zväčšujú a šíria do priestoru a hviezda sa tak dostáva do fázy takzvaného červeného obra.
Slnko sa stane červeným obrom o asi šesť miliárd rokov, približne miliardu rokov potom, ako mu v jadre dôjde vodík. Narastie do obludných rozmerov, jeho vonkajšie vrstvy dosiahnu až po obežnú dráhu Marsu a zrejme pohltia aj Zem. Tieto vrstvy potom postupne vychladnú a okolo tlejúceho jadra Slnka vytvoria planetárnu hmlovinu.
Slnko sa o miliardy rokov neskôr stane takzvaným bielym trpaslíkom, hustou hviezdou o veľkosti Zeme. Naša planéta teda nikdy nezistí, aké to je byť pohltená čiernou dierou. A nezistia to ani ľudia, o miliardy rokov neskôr už tu možno nebude žiaden život.
