Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

S pokrokom v oblasti technológií a mechanickej miniaturizácii je možné takmer čokoľvek. Veď už za čias studenej vojny sa americká CIA dostala mimoriadne blízko k skonštruovaniu špionážneho lietadla, ktoré vyzeralo ako vážka.

V 70. rokoch 20. storočia vyvinula CIA miniatúrne odpočúvacie zariadenie. Potrebovala však médium, niečo nenápadné, čo dokáže toto zariadenie odniesť na potrebné miesto bez toho, aby vzbudilo pozornosť. Odborníci rozhodli, že týmto médiom by malo byť maličké bezpilotné „lietadlo“ schopné zdržiavať sa blízko cieľa a nahrávať jeho konverzácie.

Najprv sa uvažovalo nad tvarom čmeliaka, tento hmyz však pri lete často mení pohyb a nie je schopný vznášať sa na jednom mieste. Lietadielko v tvare čmeliaka by tak mohlo vzbudzovať podozrenie. Amatérsky entomológ, ktorý sa na projekte zúčastňoval, navrhol vážku.

Vážky sú výbornými letcami, vedia sa vznášať, kĺzať a dokonca aj lietať vzad. Žijú na všetkých kontinentoch s výnimkou Antarktídy a ich prítomnosť by tak nikoho neprekvapovala.

A tak sa zrodila „Insektokoptéra“. Mala dĺžku šesť centimetrov a rozpätie krídiel deväť centimetrov, teda ako väčšia vážka. Insektokoptéru poháňal maličký motor a bola navádzaná laserom.

Prvotné testy boli priam ukážkové. Za minútu vedel stroj prekonať 200 metrov, avšak za predpokladu, že bolo bezvetrie. Insektokoptéra vážila iba jeden gram a každý vánok ju odchyľoval od kurzu. Nikdy sa však nedočkala využitia v praxi, hoci išlo o skutočne inovatívny vynález. Na vine bola práve neschopnosť lietať počas vetristého počasia. Ide však o perfektnú ukážku toho, čo boli vedci schopní vyvinúť už pred pol storočím. Môžeme len hádať, aké špionážne prístroje majú dnes spravodajské služby k dispozícii. A možno im stačia len smartfóny...