Malebná pahorkatina neďaleko mesta Upington v provincii Nordkap sa rozprestiera do dĺžky deviatich a do šírky dvoch kilometrov. Je obľúbeným cieľom turistov.

Čas od času tu počuť tlmené dunenie, vibrujúci hrmot a syčanie, lebo presne tak to znie, keď sa pieskové duny chystajú spievať. Pre pôvod týchto zvukov dlho neexistovalo vysvetlenie, ale podľa všetkého prišli francúzski vedci konečne na stopu pískaniu a hučaniu, ktoré piesok vydáva.

Spievajúce lavíny
V extrémnych horúčavách začína piesok vibrovať. Tým sa vytvárajú malé lavíny, ktoré sa jedna za druhou šmýkajú dolu piesočnou dunou. Pod nimi sa nahromadí vzduch, ktorý každá ďalšia lavína opäť vytláča na povrch piesku. Tento tlak vytvára kmity a keď sa spoja oscilácie povedzme z päťsto takých vzduchových vankúšikov, vzniká dunenie a hrmot, ktoré môže niekomu znieť ako spev.

Gajdy v piesku
Okrem Kalahari existuje na svete minimálne tridsať miest s obrovskými piesočnými dunami. Sú to púšte a časti pobrežia Afriky, Ázie a Severnej Ameriky. Spev ich pieskov prirovnávajú odborníci ku zvukom trúb, zvonov, gájd či lodných húkačiek.

Witsandské duny v severozápadnej Afrike dosahujú hlasitosť zvuku sto a viac decibelov, čím sa približujú k hlučnosti pneumatického kladiva. Ako vidno, aj takéto „diskotékové“ tóny môžu mať pre ľudské ucho nádych exotickej romantiky, ak ich vyčarí príroda.

Kultúrne centrá
Prečo piesok v okolí oáz stíchne? Možno preto, že tam doteraz vzduchom vibrujú Šeherezádine rozprávky z Tisíc a jednej noci. Na snímkach pôsobia malé zelené ostrovčeky v nekonečnom mori piesku s karavánami, datľovými palmami a spievajúcimi fontánami naozaj ako z rozprávky.

V skutočnosti však život v najmenej obývaných oblastiach našej planéty vôbec nie je rozprávkový. Výraz oáza pochádza z gréčtiny a znamená obývané miesto. Dnes slúžia tieto miesta s vodnými zdrojmi ako kultúrne a obchodné centrá púštnych oblastí. Pre karavány predstavujú na dlhých cestách vyschnutou krajinou doslova čerpacie stanice.

Nos na vodu
Oázy vznikajú všade tam, kde sa objaví voda: pri riekach, prameňoch, okolo vrtov pri hľadaní spodnej vody. Ak sa vytvoria nad spodnou vodou, vyzerajú v púšti skutočne ako ostrovčeky. Zjavujú sa väčšinou tam, kde sa hladina spodnej vody približuje k zemskému povrchu.

Dlhoroční obyvatelia púšte na takéto miesta „majú nos“, no dnes už možno vodu vďaka modernej technike vystopovať jednoduchšie a rýchlejšie. Ak bolo hľadanie úspešné, voda sa dostane na zemský povrch s pomocou motorových čerpadiel, takže staré vahadlové studne dnes nájdete už len v malých, takmer neobývaných oázach.

Zátišie s jazierkom
Riečne oázy vznikajú na brehoch riek, ktoré na svojej ceste k moru tečú vyschnutou krajinou. Najznámejším príkladom riečnej oázy je úrodná Nílska delta. Ak voda vyviera na zemský povrch bez vrtov, niekedy vznikajú okolo prameňa malé vodné nádrže alebo dokonca jazierka. Takou oázou je napríklad Oum el Maa uprostred líbyjskej púšte.