Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Návrat z obežnej dráhy a pristátie na zemskom povrchu je komplikovaným manévrom. Na návratový modul pôsobia nesmierne sily a keďže ten sa pohybuje rýchlosťou takmer 25-tisíc kilometrov za hodinu, i najmenšia odchýlka v kurze môže spôsobiť, že pristane stovky kilometrov od miesta určenia. V prípade Sovietskeho zväzu by to znamenalo dopad do divočiny, kam by mohli záchranné zložky putovať aj niekoľko dní. A kozmonauti by sa s veľkou pravdepodobnosťou museli brániť pred medveďmi či vlkmi.

V roku 1965 sa kozmonauti Pavel Beľajev a Alexej Leonov vracali z veľmi úspešnej misie Voschod 2. Ich návratový modul sa ale odchýlil od kurzu a muži pristáli v sibírskych lesoch vyše 300 kilometrov od miesta, kde sa podľa plánu mali ocitnúť. Obaja si dobre uvedomovali, že v tajge budú musieť stráviť noc osamote. Mali so sebou síce pištoľ kalibru deväť milimetrov, no Leonov pochádzal zo sibírskeho vidieka a vedel, že proti útočiacemu medveďovi hnedému to stačiť nebude.

Na šelmy kozmonauti našťastie nenarazili, to však Leonova neodradilo od toho, aby veleniu vesmírnych letov nepredostrel myšlienku na vývoj účinnejšej zbrane. Jeho názor rešpektovali, čo vyústilo vo vývoj zbrane známej ako TP-82.

Išlo o akéhosi kríženca pištole a brokovnice s tromi hlavňami. Vrchné dve mali hladký vývrt a používali špeciálnu muníciu kalibru 12,5x70 milimetrov. Spodná hlaveň používala kaliber 5,45x39 milimetrov, ten istý ako pri automatickej puške AK-74. TP-82 mala odnímateľnú pažbu, ktorá zároveň fungovala ako mačeta. Zo zbrane sa dali strieľať nielen náboje, ale i svetlice.

TP-82 sa stala súčasťou štandardnej výbavy kozmonautov v roku 1986 a ostala v nej až do roku 2006. Občas ňou disponovali aj niektorí piloti, najmä keď lietali nad obzvlášť nehostinnými regiónmi, a počas výcviku v Čiernom mori s ňou trénovali aj astronauti z NASA. Strieľali priamo na palube lode.

„Bolo neuveriteľné, koľko fliaš od vína, piva a vodky vedela posádka vyčarovať spod paluby a spraviť z nich cvičné terče,“ spomínal astronaut Jim Voss. „TP-82 bola pomerne presná. Hádzali sme fľaše tak ďaleko, ako sa dalo, a na 20 až 30 metrov sme dokázali bez problémov triafať, a to s puškovou muníciou, nie s brokmi.“

Ďalší astronaut Dave Wolf, ktorý strávil štyri mesiace na palube ruskej vesmírnej stanice Mir v rokoch 1997 až 1998, opísal TP-82 ako „očarujúcu zbraň“. „Bola výborne vyvážená, presná a jednoduchá na obsluhu,“ spomínal.

V roku 2007 Rusko vyhlásilo, že zostávajúca munícia do TP-82 je nepoužiteľná a zbraň z výbavy kozmonautov stiahlo. Nahradilo ju štandardnou deväťmilimetrovou pištoľou. Pred každým vesmírnym letom ale Ruská vesmírna agentúra hlasuje, či si posádka vezme do vesmíru zbraň.

Zbrane v kozme sú totiž kontroverznou témou. Ich prítomnosť môže v kombinácii s obrovským psychickým stresom, ktorí na ľudí vo vesmíre vplýva, spôsobiť katastrofu. Aj preto niektorí ľudia navrhujú, aby boli zbrane uložené v špeciálnej schránke, ktorá sa bude dať otvoriť len zvonka modulu, a teda až vtedy, keď bude modul na Zemi.