Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Na fotografii vyššie môžete vidieť amerického desiatnika, ktorý mieri guľometom Colt M1895 z chrbta slona cejlónskeho. Dôvod, prečo to urobil, nie je známy, keďže slony na podobné účely nikdy neslúžili a v rámci americkej armády už vôbec nie. Snímka zrejme vyšla za účelom pobavenia či vzbudenia záujmu verejnosti a nie v rámci skúšok. Niekomu v rámci armády by totiž rýchlo došlo, že strieľať guľometom pár desiatok centimetrov od slonových uší by sa zvieraťu asi nepáčilo a nereagovalo by pokojom.

Guľomet Col M1895 vyvinul John Browning koncom 19. storočia. Išlo o vzduchom chladnú zbraň s priamym odberom prachových plynov, ktorá dokázala vystreliť až 450 nábojov za minútu. Keďže bola vzduchom chladená a nevyžadovala vodné chladenie, mala v porovnaní s konkurenciou výhodu nižšej hmotnosti, vážila „len“ 17 kilogramov. Dosiahla istý úspech, nebola však príliš výnimočná a rýchlo sa dočkala náhrady.

Slony sa v armádach využívali podstatne dlhšie, a to už od staroveku. S príchodom pušného prachu na bojiská v 15. storočí sa však rýchlo vytratili. Predtým sa zvykli nasadzovať v strede rozvinutých línií, kde buď fungovali ako obrana voči nájazdu nepriateľskej kavalérie, alebo odtiaľto samé vyrážali proti nepriateľovi. Už len ich rozmery a desivý vzhľad neraz spôsobovali rozpad protivníkových radov. Mimo bojiska zasa premiestňovali ťažké bremená. Keď však nastala éra pušného prachu, zistilo sa, že slony na rozdiel od koní nie je možné vycvičiť tak, aby sa nebáli hlasných výbuchov. Mimo bojísk sa ale v rámci armád využívali aj naďalej a to až do druhej svetovej vojny. Náklad totiž dokázali niesť aj na ťažko prístupných miestach, ktorými sa s vozidlami jednoducho nedalo prejsť. Dnes už našťastie slúžiť nemusia.