1519: Hernan Cortés, dobyvateľ Mexika
Španielsky dobyvateľ Hernán Cortés je známy tým, že porazil ríšu Aztékov, zabral územie dnešného Mexika, zvrhol hlavné mesto ríše Tenochtitlán a premenoval ho na Mexico City, dnes najľudnatejšie mesto na západnej pologuli. Vďaka drancovaniu obohatil pokladnice svojej krajiny obrovským množstvom zlata, striebra a šperkov. Známy je jeho výrok: „Neprišiel som do Ameriky, aby som ryl zem ako nejaký sedliak.

Prišiel som, aby som získal zlato.“ V polovici roku 1519 sa s 500 vojakmi a 12 koňmi vybral na pochod náročným terénom k hlavnému mestu Aztéckej ríše Tenochtitlánu. Španielske meče, kuše, bojové psy a strelné zbrane si hravo poradili s primitívnou výzbrojou domorodcov. Všade, kam prišiel vypaľoval mestá a dediny, zostávali po ňom desiatky tisíc mŕtvych. V brutálnych bitkách Cortésovi vojaci neraz porazili aj 100-násobnú prevahu, pretože boli obzvlášť krutí. Jeho neopísateľné krutosti a brutalita sa stali neodmysliteľnou súčasťou dobývania Nového sveta. Možno neviete, ale práve Cortés objavil nové územie, dnes nazývané Kalifornia.

1522: Magellan a jeho oboplávanie Zeme
Fernão de Magalhães, zvaný Fernando Magellan bol portugalský moreplavec, ktorý slúžil španielskej korune. Magalhães je známy tým, že podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet, osobne ju však nedokončil, lebo počas plavby zahynul. Plavil sa popri Amerike, Afrike i Ázii. Už v roku 1519 sa pokúsil vyplávať zo Španielska s piatimi loďami s cieľom nájsť obchodnú cestu k východnej Indii. Kým dovtedy všetci brázdili oceán smerom na východ, on sa rozhodol, že pôjde na západ.

Keby dosiahol cieľ, neznamenalo by to len objav novej cesty, ale aj potvrdenie názoru, za ktorý vtedy končili ľudia v plameňoch - že Zem je guľatá. Magllanovi odvaha nechýbala. Zaujímavosťou napríklad je, že sa mu podarilo dostať na druhú stranu juhoamerického kontinentu bez toho, aby ho musel oboplávať. Po viacerých márnych pokusoch totiž našiel medzi Ohňovou zemou a dnešným Čile prieliv, ktorý dnes nesie jeho meno. Počas plavby námorníci posledné týždne nemali žiadne potraviny a od hladu jedli kožené remene a vlastné oblečenie. Na pitie im zostala žltá zapáchajúca voda. Skorbut či žltačka boli ich spoločníkmi. Jediným šťastím bolo, že po celé tri mesiace výprava nezažila jedinú búrku. Išlo o neobvyklý jav, a preto Magalhães z vďačnosti nazval oceán Tichý.

1526: Temný rok v osvietenej ére
Zatiaľ čo na jednej strane môžeme v 16. storočí sledovať neuveriteľný pokrok, keď dochádza k objavom nového územia, ľudstvo spoznáva nové kultúry, prekvitajú nové obchodné cesty, na strane druhej má toto obdobie i svoju tienistú stránku. Je to obdobie krvavého a brutálneho vyvražďovania domorodých Američanov - Aztékov, Inkov či Mayov.

Obzvlášť neľudský bol obchod s otrokmi. Vedeli ste, že prvá transatlantická plavba s africkými otrokmi prebehla už v roku 1526, keď Portugalsko priviezlo do Brazílie nákladnú loď s ľuďmi spútanými reťazami? Stali sa prvými z odhadovaných piatich miliónov Afričanov prepravených do Brazílie v nasledujúcich storočiach. Tí, ktorí neľudskú plavbu prežili, tvrdo pracovali na plantážach pri výsadbe a zbere kávy, tabaku, kakaa, cukru či bavlny. Nútená práca sa využívala aj na ťažbu drahých kovov, na rezanie dreva pre lode, na výstavbu infraštruktúry, no mnohí pracovali aj ako domáci sluhovia.

1608: Samuel de Champlain a jeho založenie Nového Francúzska
Rok pred tým ako ďalší prieskumník Henry Hudson založil terajší New York, Samuel de Champlain, francúzsky kartograf, cestovateľ a diplomat dôsledne preskúmal priľahlé oblasti severnej Ameriky (dnešná Kanada). Počas ciest zmapoval atlantické pobrežie Kanady, časti rieky sv. Vavrinca a časti Veľkých jazier. Je známy tým, že vytvoril prvé francúzske sídlo na kanadskom území a založil mesto Quebec. Z tohto dôvodu je Champlain známy ako „Otec Nového Francúzska“. Historici ho považujú za jedného z najväčších priekopníkov francúzskej expanzie v 17. storočí.

Vytvoril niekoľko osád, vrátane Acadia a Quebec City. Jeho cesty umožnili Francúzsku získať kontrolu nad severoamerickým kontinentom a vytvoriť Kanadu. Champlain napísal a zanechal spisy týkajúce sa svojich plavieb, v ktorých opísal oblasti, ktoré preskúmal, domorodé obyvateľstvo, miestne rastliny a zvieratá a zanechal početné mapy. Dodnes ho ctia v celej Kanade. Jeho meno nesú rôzne miesta, vrátane jazera Champlain. Jeho odkaz je však najlepšie vidieť v meste Quebec. V čase Champlainovej smrti žilo v Novom Francúzsku asi 300 francúzskych priekopníkov, dnes má vyše 8,5 milióna obyvateľov a patrí k najkúzelnejším európskym mestám v Severnej Amerike.

1609: Neslávny koniec Henryho Hudsona
Súčasťou námorných plavieb v 16. a 17. storočí bolo hľadanie ďalších, neraz kratších ciest do Ázie, tentokrát severným smerom. V roku 1607 Hudsona vyslala anglická Moskovská obchodná spoločnosť na výpravu, aby sa pokúsil nájsť severnú morskú cestu do Ázie. Pri tejto ceste sa pravdepodobne dostal len tisíc kilometrov od severného pólu a objavil ostrov Jan Mayen. V roku 1609 sa opäť pokúsil plaviť pozdĺž severného pobrežia Ruska, ale zastavil ho ľad.

Preto preplával Atlantik a pokúsil sa nájsť cestu okolo severnej Ameriky. Keďže ani táto cesta sa nezdala priechodná, zabočil k juhu a pri dnešnej rieke Hudson položil základy Nového Amsterdamu (dnešný New York). V roku 1610 vyplával na ďalšiu výpravu okolo severnej Ameriky. Na lodi Discovery objavil dnešný Hudsonov záliv, pričom si omylom myslel, že už je v Tichom oceáne. Výpravu postihla ukrutná zima a keďže posádka sa chcela vrátiť, čo Henry odmietal, vysadili ho aj so synom na čln a nechali napospas osudu.