Briti nazývajú túto stavbu slovom „boom“, my by sme povedali, že je to čosi ako norná stena. Stojí v ústí Temže a kedysi siahala od Shoeburyness až po mesto Sheerness na opačnom brehu rieky. Výstavba začala počas druhej svetovej vojny a účelom steny bolo zabrániť nemeckým lodiam a ponorkám plaviť sa hore Temžou a zaútočiť na najcitlivejšie miesto Veľkej Británie: lodnú dopravu.

Veľká Británia mala počas druhej svetovej vojny na vode 2500 nákladných lodí, ktoré na ostrov dovážali tovar a suroviny z celého sveta. Plavidlá tiež slúžili na prepravu vo vnútrozemí, keďže Temža a viaceré jej prítoky sú splavné. Významnú dopravnú tepnu ale mohli vážne ohroziť nemecké lode, a tak sa rozhodlo o vybudovaní Shoeburyness Boom.

Nemecko bolo rozhodnuté ochromiť britskú dopravnú tepnu. Počas prvých mesiacov druhej svetovej vojny položilo pri východných brehoch delty Temže tisíce mín, ktoré potopili viac než stovku britských lodí. Keď k tomu pridali bombardovanie, Britom hrozil kolaps lodnej dopravy.

Hoci britské mínolovky brázdili ústie Temže prakticky neprestajne, vláde bolo jasné, že potrebuje dômyselnejší spôsob obrany pred kladením mín. Najprv teda nechali postaviť pevnosti priamo v delte a nie na pobreží. Tie dostali pomenovanie „Maunsellove pevnosti“ podľa ich architekta Guya Maunsella, a stále stoja.

Rozhodlo sa však aj o vybudovaní nornej steny dlhej deväť kilometrov. V plytkých vodách pri brehoch pozostávala z drevených a betónových pilierov, v hlbšej vode sa nachádzala protiponorková sieť vyrobená z kmeňov pospájaných hrubými reťazami. V bariére existovali dve medzery, jednou plávali lode do rieky Medway, druhou sa dalo dostať cez Temžu až k Londýnu. Medzery bránili nielen Maunsellove pevnosti, ale aj delostrelecké batérie na brehoch a plavidlá Kráľovského námorníctva.

q
Zdroj: Imperial War Museum

Shoeburyness Boom fungovala výborne a začiatkom 50. rokov sa rozhodlo o vybudovaní druhej nornej steny západne od tej pôvodnej, tentokrát na obranu pred loďami ZSSR. Nová bariéra pozostávala z dvoch radov betónových pilierov a protiponorkovej siete. Lenže ju nikdy nedokončili. Do výzbroje veľmocí sa totiž dostali bombardéry s dlhým doletom a medzikontinentálne rakety a norná stena sa stala zbytočnou. Dnes z nej ostalo stáť len 600 metrov a slúži ako hranica armádnej strelnice, na ktoré nemôžu vstúpiť civilisti.