Chisarja leží približne 40 kilometrov severne od Plovdivu a ľudia ju dnes navštevujú najmä preto, že je významný kúpeľným centrom. Nachádza sa tu vyše 20 termálnych prameňov, na návštevníkov ale okrem liečivej vody čaká aj príjemná historická pamiatka. Sú ňou pozostatky starovekých rímskych hradieb.

Osídlenie v Chisarjii je doložené už v 4. storočí pred Kristom, Rimania však miestneho náčelníka zvrhli až v roku 46. Prilákali ich práve spomínané termálne pramene keďže Rimania mimoriadne obľubovali kúpele. Nasledujúcich 250 rokov sa tu v podstate nič dôležité nestalo. Potom však cisár Dioklecián udelil Chisarjii štatút rímskeho mesta a premenoval ju na Diokleciánopol. Nasledoval rozmach kúpeľníctva, v meste sa začali dláždiť ulice, ale najpozoruhodnejším projektom boli obrovské hradby.

Mali dĺžku 2,3 kilometra a kompletne oddelili centrum, kde sídlili rímski občania, od zvyšku mesta. V hradbách je dnes síce niekoľko trhlín, ale inak ide o najzachovalejšie staroveké hradby na Balkáne.

Na niektorých miestach dosahujú výšku až 11 metrov a impozantná Južná brána má dokonca až 13 metrov. Takéto brány boli štyri.

Pozostatky po Rimanoch sú v Chisarjii na každom kroku. Verejné budovy, amfiteáter, kasárne i základy niektorých z najstarších bulharských kostolov: to všetko ostalo po brilantných staviteľoch, ktorým sa až do stredoveku nik v Európe nevyrovnal.

Pod nadvládou Rimanov Diokleciánopol prosperoval a začiatkom 4. storočia, keď sa začalo v ríši masovejšie šíriť kresťanstvo, stalo sa mesto jednou zo základní nového náboženstva. V 5. storočí už išlo o tretie najväčšie mesto v Bulharsku.

Po páde Rímskej ríše ale prosperujúce mesto začalo upadať. Za čias osmanskej ríše získalo nové meno: Chisarja, teda v preklade „hrad“. Až keď Bulharsko v 19. storočí získalo samostatnosť, Chisarja začala opäť nadobúdať dôležitosť práve vďaka termálnym prameňom. Z tých čerpá dodnes.