James Gillingham žil v anglickom meste Chard a protézy začal vyrábať v roku 1865 potom, ako uňho hľadal pomoc miestny námorník. Pracoval na palube lode pri obsluhe kanóna a nešťastnou náhodou prišiel o ruku. Londýnski lekári ho jeden za druhým odmietali a tvrdili, že mu nevedia pomôcť. Gillingham to ale dokázal.

Úspech ho natoľko nadchol, že zanechal obuvnícky biznis a založil si firmu J. Gillingham & Son. Špecializoval sa na protézy, ktoré boli nielen nenápadné a pekné, ale hlavne praktické. So synom vyvinuli aj rôzne atrapy očí, vedeli nasimulovať činnosť kolenného kĺbu a disponovali aj mechanizmami, ktoré boli schopné aspoň trochu pomôcť aj ochrnutým ľuďom.

Gillinghamove protézy boli podľa dobových dokumentov mimoriadne odolné, ale zároveň ľahké a trvácne. Na jednej ruke či nohe pracoval desať dní a jedným z najpozoruhodnejších prvkov na protézach boli umelé prsty. Každý jeden bol ručne vyrezávaný a disponoval kĺbmi, a hoci nositeľ nevedel prsty ovládať, mal vďaka nim pocit, že protéza aspoň trochu pripomína skutočnú ruku.

Nie každý však chcel mať nepraktické a drahé, ale zato pekné prsty. Gillingham preto na protézy montoval napríklad vidličky, nože či dokonca ihlice na štrikovanie. Do roku 1910 pomohol 15-tisíc pacientom a časť z nich si odfotil.

Zaujímavé pritom je, že počas prvých 20 rokov v podnikaní si neúčtoval ani libru za konzultácie a skúšanie protéz. Peniaze chcel len za výrobu a chudobným umožňoval platiť v splátkach.

Fotografie protéz tohto priekopníka uvidíte v našej galérii.