MENU
Menu
a

Techmag Prerábal dom, objavil archeologický poklad s nevyčísliteľnou hodnotou

Pri búraní stien sa dá objaviť všeličo. Aká je však pravdepodobnosť, že človek nájde podzemné mesto? Síce mizivá, nie však nulová. Jedenkrát sa to už podarilo. Svetlo sveta ta opäť uzrelo mesto Derinkuyu.

V tureckej provincii Nevsehir jedného dňa v roku 1963 zbúral majiteľ domu jednu zo stien. Namiesto toho, aby na druhej strane uvidel niečo, čo očakával, zistil, že sa pozerá do tunela. V tom čase ešte ani len netušil, že sa mu naskytol pohľad na podzemné mesto Derinkuyu.

Derinkuyu malo až 18 podzemných podlaží, pričom tie najhlbšie siahali až 60 metrov pod zem. Nachádzali sa v ňom obytné miestnosti, kaplnka, sklad jedla, vínna pivnica a dokonca aj škola. Obývať ho mohlo až 20-tisíc ľudí a niekoľko kusov dobytka. Na povrch viedli šachty, ktoré do mesta privádzali čerstvý vzduch a do Derinkuyu sa bolo možné dostať niekoľkými skrytými vchodmi.

Celé sídlo vybudovali na ochranu obyvateľstva v prípade vojny či živelnej pohromy. Jeho počiatky siahajú do raného stredoveku, no kresťania ho využívali ešte začiatkom 20. storočia. Prečo práve kresťania? V časoch náboženských nepokoj boli práve oni v Turecku často prenasledovanou menšinou, ktorá sa musela vedieť v prípade potreby dobre ukryť.

Mesto je v podstate spleťou schodísk, chodieb a miestností, pričom je prepojené aj s inými podzemnými sídlami, a to prostredníctvom dlhých tunelov. Najväčšiu slávu zažívalo od ôsmeho do dvanásteho storočia nášho letopočtu, počas mongolských nájazdov v 14. storočí a s prestávkami až do moderných čias. Poslední obyvatelia ho opustili v roku 1923.

Vchody do Derinkuyu sú skryté a ako ochrana slúžili aj kamenné dvere, ktorými bolo možné uzavrieť prvých päť podzemných podlaží. Ľudia tu boli schopní odolávať nepriateľom dlhý čas, nakoľko mali k dispozícii aj kravy či ošípané, ktoré v prípade nutnosti zabili.

Keď mesto náhodou znovu objavili, išlo o významnú udalosť, ktorej sa venovali takmer všetky svetové médiá. Ide o najväčšie a zároveň najznámejšie podzemné sídlo v danej oblasti, ktoré otvorilo brány pre turistov ešte v roku 1969. Dnes je verejnosti prístupná približne polovica chodieb a miestností.