Občas to vyzerá, akoby osídlenie Marsu bola už hotová vec. V obehu sú viaceré odhady dátumu prvého letu z ľudskou posádkou, svoje programy majú štáty i súkromníci, dobrovoľníci z celého sveta sú ochotní odletieť hoci aj dnes, a to aj v prípade, že by sa už nikdy nemali vrátiť na Zem. Ale je tento začínajúci sa ošiaľ namieste? Nie tak celkom. Cesta na červenú planétu je plná prekážok a niektoré z nich zatiaľ nedokážeme prekonať.

Príliš veľká hmotnosť
Žiadna vesmírna agentúra ani komerčná firma dnes nedisponujú raketoplánom, ktorý by dokázal uniesť posádku a jej zásoby na takú vzdialenosť. Táto hmotnosť by dokonca nedokázala prekonať ani gravitáciu Zeme. Na porovnanie si vezmime Medzinárodnú vesmírnu stanicu na obežnej dráhe. Tá váži toľko, že potrebovala zhruba tridsiatku letov, kým ju kompletne dobudovali. Celý proces pritom trval viac ako desaťročie. Preto aj v prípade misie na Mars by sa pravdepodobne musela časť zásob poslať v predstihu iným raketoplánom.

Hmotnosť je teda veľkým nepriateľom tejto misie. Zvlášť, ak by si posádka musela všetko potrebné priniesť na Mars so sebou. Napríklad dostatok paliva, ktoré by jej stačilo aj na návrat domov. V súčasnosti však na uskladnenie takéhoto množstva paliva na kozmickej lodi nemáme potrebné technológie. Aj preto sa často počíta s cestou bez návratu.

Bez padákov
Problém bude už len samotné pristávanie kozmickej lode s ľudskou posádkou. V atmosfére červenej planéty totiž nefungujú klasické padáky, ktoré bežne slúžia na spomalenie klesajúcej kozmickej lode.

Nebezpečný prach
Aj povrch planéty je pre človeka veľmi nehostinný. Celý je pokrytý toxickým prachom, ktorý môže ohroziť nielen zdravie posádky, ale aj poškodiť techniku a prístroje. Dobrá správa však je, že by sa teoreticky dali aspoň zužitkovať zdroje planéty na výrobu kyslíka a získavanie pitnej vody. Aj na to však potrebujeme ešte vyvinúť vhodné technológie.

Čo do úst
Jedlo si budú musieť kozmonauti priniesť zo Zeme. Ale nebude to jednoduché. Technológie, ktoré dnes využíva NASA na skladovanie potravín, spotrebúvajú veľké množstvo energie a navyše znižujú nutričné hodnoty jedla. Pri dlhodobých misiách môže zohrať úlohu aj to, že jedlo nebude dostatočne rôznorodé. Riešením môže byť, že si budú kozmonauti jedlo provizórne pestovať, alebo technológia 3D tlačenia jedla. Tá by mohla byť schopná pripravovať rozmanité jedlá zo skladovateľných ingrediencií za minimálny čas a so zachovanými nutričnými hodnotami. Aj keď je táto technológia ešte stále v plienkach, niekoľko úspechov už dosiahla a NASA s ňou už do budúcnosti reálne počíta.

Vesmírna radiácia
Jedna z najvážnejších prekážok je zvýšená radiácia vo vesmíre, ktorej zdrojom je najmä Slnko. Tá môže poškodiť naše bunky a zapríčiniť rôzne onkologické ochorenia. Ako ochrana posádky by mohlo slúžiť akési miniatúrne magnetické pole.

Nástrahy gravitácie
Ďalšou veľkou výzvou pre kozmonautov je znížená gravitácia, ktorá spôsobuje viaceré zdravotné a psychologické problémy. Doteraz dokázal človek najdlhšie vydržať v takomto prostredí približne rok, čo sa považuje lekármi za hranicu ľudských možností. Misia na Mars by však pravdepodobne presiahla dva roky. V beztiažovom stave dochádza k odplavovaniu vápnika a osteoporóze, ďalej k atrofii svalstva, zmenšeniu objemu krvi, ale aj k oslabeniu celého kardiovaskulárneho systému. Musíme si uvedomiť aj to, že posádka nebude môcť len tak prerušiť misiu v prípade náhlych zdravotných problémov. Navyše, komunikácia so Zemou bude pre veľkú vzdialenosť oneskorená a napríklad možnosti operácie veľmi limitované.

Mimozemský vírus
Do úvahy pripadá aj hrozba infikovania mimozemským vírom. A hrozba je to o to väčšia, že Mars ukrýva vodu – nevyhnutnú zložku na existenciu života. V takom prípade by však nebola ohrozená len posádka, ale po jej návrate aj celá Zem. Keď sa kozmonauti Apolla 11 vrátili z misie na Mesiaci, NASA ich držala niekoľko týždňov v karanténe, než sa vylúčila možnosť, že sú infikovaní nejakým mimozemským vírusom.