Letná grilovačka, ktorá sa pretiahne do neskorých večerných hodín, sa nezaobíde bez jedla, pitia a rojov hmyzu, ktoré sa vrhajú k lampám. Okrídlené tvory poletujú okolo žiaroviek napriek tomu, že to pre ne môže mať neblahé následky. Mole, komáre a ďalšie druhy hmyzu ostávajú uväznené pod tienidlami a vystavujú sa na milosť a nemilosť predátorom v podobe pavúkov, netopierov a nočných vtákov.
Svetlo dokonca dokáže hmyz odlákať od základných činností: konzumácie potravy, párenia a plodenia potomstva.
Hypotéz o tom, prečo je hmyz priťahovaný umelým osvetlením, je množstvo. Mole možno používajú Mesiac ako navigačné svetlo a lampy im pripomínajú toto nebeské teleso. Hmyz tiež môže paradoxne chcieť ujsť do tmy, keďže kvôli optickému klamu vyzerajú okraje lám tmavšie než okolitá temnota. V roku 1965 dokonca jeden výskumník navrhol hypotézu, že lampy nejakým spôsobom napodobňujú feromóny, látky spojené s párením. Znela divoko, no na jej podporu dnes existuje rovnaké množstvo dôkazov než na podporu ostatných hypotéz: nula.
Hypotézy sa ťažko overujú, nové technológie však môžu priniesť odpovede na dosiaľ nezodpovedané otázky. V roku 2023 vyšla dosiaľ neoverená štúdia, ktorá uvádza, že výskumníci nakrúcali mole, vážky a ďalší hmyz vysokorýchlostnou kamerou. Všimli si vtedy čosi nezvyčajné: mole a vážky sa k zdroju svetla čo najčastejšie otáčali chrbtom.
Vedci teda prišli s hypotézou, že tomuto hmyzu slúži svetlo na orientáciu. Najčastejšie sa zdržiaval pod lampou, a teda svetlo preň znamenalo „hore“ a tma „dolu“. Hmyz sa totiž nevie poriadne orientovať podľa gravitácie, je príliš ľahký a vo vzduchu akoby plával. Na iné otázky ale štúdia nenašla odpoveď. Do dnešného dňa teda zatiaľ nevieme prísť na to, prečo lampy tak neodolateľne lákajú hmyz. Neraz k jeho vlastnej skaze.
