MENU
Menu
a

Techmag Pravá škola života: Na čo v minulosti využívali mladých chalanov?

Existuje milión iných vecí, ktoré by ste chceli robiť namiesto školského vzdelávania. Ale verte, že je viac takých, ktoré by ste určite robiť nechceli. Minulosť mladých mužov je spojená práve s činnosťami, popri ktorých je školská dochádza prechádzka ružovou záhradou.

Picolo
Nejde o žiadne kávičkovanie. Picolo, alebo takzvaný pikolík, bol v minulosti mladý chalan, ktorý bol vlastne dievčaťom pre všetko. Podradná práca pre dospelého muža, ale príliš namáhavá pre dievča. Preto sa mladí muži stávali v hoteloch a reštauráciách žiadanou posilou. Čo bolo náplňou ich práce? Skrátka to, čo nikto nechce. Nosenie riadu, obsluhovanie, čistenie, umývanie zvyškov jedla z tanierov. Ak bolo potrebné spraviť veci, ktoré sa nikomu nechcelo, lusklo sa prstami na pikolíka.

Remeselný učeň
Aj v 19. storočí sa z chalanov stávali zruční majstri, ktorí si museli prejsť učňovskou prípravou. Na rozdiel od súčasného sveta však výučba neprebiehala v triedach. Mladí učni nemohli ani snívať o tom, že by za prax dostali peniaze. Chalani vo veku od 10 do 14 rokov mohli pomáhať starším remeselníkom v ich dielňach. Zadarmo, s prácou toho najhrubšieho zrna. Desiatky rokov pôsobili doslova v pozícii služobníka. No museli byť najlepší z najlepších, aby si ich majster nechal na výpomoc. Záujem bol veľký. Ak chlapci obstáli v skúške, mali šancu vyučiť sa remeslu a získať zručnosti, ktoré im zabezpečili prácu aj peniaze v budúcnosti. To bola skutočná škola života.

Práca v konzervárňach
Boli časy, keď jedináčikovia neexistovali. Rodiny mali mnoho detí aj mladých chlapcov, ktorí museli prispievať do rozpočtu. Napríklad prácou v konzervárňach. Tu dokonca dostali aj smiešne peniaze. Podmienky však boli kruté a obete vysoké. Chalani chodili do práce aj od deviatich rokov. Bohatí podnikatelia ich brali ako lacnú pracovnú silu a rodičia boli radi, že priniesli nejaké drobné. Žiadne hry na ihrisku.

Detská armáda
Dnes väčšina chalanov napína svaly na terasách krčiem, ale nad skutočnou vojenčinou krútia nosom. Detské armády sú však aj dnes v kurze a využívajú ich hlavne teroristické skupiny, ktoré si od rodičov „adoptujú“ budúceho bojovníka. Avšak už od čias starovekého Ríma sú známe chlapčenské armády. Na chlapčenských vojakov sa totiž často nepriatelia zdráhali útočiť. História však rovnako učí, že nakoniec svedomie prekonali. Detskí vojaci oproti dospelej presile ťahali vždy za kratší koniec.

Kominári
Mladí chlapci mali dosť sily, obratnosti aj boli dosť útli, aby sa mohli venovať čisteniu komínov. V roku 1666 napríklad stúpla adopcia detí majstrami kominármi. Tí ich využívali ako svojich pomocníkov, keďže táto služba bola žiadaná a nemal ju kto robiť. Mladí chlapci často umierali na zadusenie, pád zo strechy či uviazli v komínoch.