Parník Princess May postavili v anglických lodeniciach v roku 1888 a spočiatku slúžila Číne, kde však jeho kariéra trvala len krátko. Následne ho prevádzkovalo viacero firiem pod rôznymi menami, kým plavidlo v roku 1901 po 13 rokoch služby v ázijských vodách nekúpila spoločnosť z Kanady. Tak sa zrodila Princess May. Meno dostala podľa Márie z Tecku, ktorú prezývali May, a ktorá sa neskôr stala anglickou kráľovnou.

5. augusta 1910 Princess May vyplávala z aljašského prístavu Skagway. Na palube bolo 80 pasažierov, 68 členov posádky a náklad vyťaženého zlata. Parník putoval Lynnovým prielivom rýchlosťou 12 uzlov, teda asi 22 kilometrov za hodinu. Vzhľadom na hustú hmlu, ktorá sa vznášala všade navôkol, to nebolo málo.

Zrazu loď prudko zastala a kapitán John McLeo si okamžite uvedomil, akej obrovskej ľahkovážnosti sa dopustil. Princess May uviazla na útesoch na severnom konci ostrovu Sentinel Island. Stalo sa tak v skorých ranných hodinách, v momente, keď bol príliv najvyšší. Prova trčala do vzduchu v uhle 23 stupňov.

V trupe zívala diera, ktorou do lode prenikala voda. Dostala sa do strojovne, zaplavila motor a plavidlo ostalo bez elektriny. Nefungovalo ani rádiové spojenie, operátor však zachoval duchaprítomnosť a podarilo sa mu využiť záložný zdroj energie, prostredníctvom ktorého stihol vyslať volanie o pomoc.

Princess May našťastie uviazla blízko pobrežia, a tak mali pasažieri i posádka dostatok času na evakuáciu. Taktiež sa podarilo zachrániť aj náklad. Ľudí neskôr z ostrova vyzdvihli ďalšie lode.

Na to, aby z útesov stiahli parník, boli potrebné dva remorkéry. Predtým však bolo potrebné odpáliť útesy a vytvoriť provizórnu sklznicu. Loď sa po nej opäť dostala do vody a odtiahli ju do lodeníc.

Princess May sa o rok neskôr vrátila do služby a až do roku 1919 slúžila pri brehoch Severnej Ameriky. Následne ju predali do Karibiku, kde ju v 30. rokoch napokon zošrotovali. Čo sa však stroskotaní týka, ostáva dodnes jednou z najznámejších lodí v dejinách.