Rozvoj poľnohospodárstva bol možno najdôležitejším „technologickým“ skokom v dejinách ľudstva. Navždy zmenil kočovný život lovcov a zberačov a spravil z nich usadlých roľníkov, čím umožnil vznik a rozvoj miest. Postupy staré tisíce rokov sa vo svojej podstate dodnes nezmenili a vďaka nim sa dokážu nasýtiť miliardy ľudí.
Vďaka poľnohospodárstvu sa ľudia začali špecializovať na rôzne činnosti, jeho rozvoj viedol aj k pokroku v oblasti umenia a vedy. Kedy a kde ale začali prví roľníci pestovať plodiny?
Prvé dôkazy o usadlom spôsobe života spojenom s poľnohospodárstvom pochádzajú z takzvaného Úrodného polmesiaca, teda z územia dnešného Iraku, Sýrie a Izraela. V súčasnosti ide o pomerne suchý región, kedysi ho však zavlažovali veľtoky Eufrat a Tigris. Archeológovia našli dôkazy o tom, že ľudia sa tu, konkrétne na severe Sýrie, venovali pestovaniu plodín už pred 11 700 rokmi. Pestovali raž a mleli z neho múku pomocou veľkých kameňov.
Poľnohospodárstvo sa vyvíjalo vo fázach. Ľudia najprv kultivovali rastliny čoraz vhodnejšie na pestovanie, popritom ale stále fungovali ako lovci a zberači. Postupne sa však čoraz viac spoliehali na sadenie plodín a zber úrody a napokon si v blízkosti polí stavali dediny, z ktorých sa neskôr vyvinuli mestá.
Potom, ako sa vo veľkom začali pestovať plodiny, prišlo aj na domestikáciu zvierat. V Úrodnom polmesiaci sa kozy a ovce chovali už pred asi 10 500 rokmi. Tomu však predchádzala rozsiahla séria pokusov a omylov, nie všetky zvieratá totiž boli vhodné na zdomácnenie. To je napríklad aj dôvod, prečo človek nikdy nezdomácnil zebry či gazely: jednoducho to nejde.
Kedysi si vedci mysleli, že z Úrodného polmesiaca sa poľnohospodárstvo rozšírilo do iných kútov sveta, no dnes majú za to, že táto činnosť sa vyvíjala na rôznych miestach nezávisle. V západnej Ázii to bolo pred asi 11 700 rokmi, na východe Ázie pred asi deväťtisíc rokmi a v Amerike zrejme pred desaťtisíc rokmi. Vo všetkých prípadoch však roľníci začínali s dvomi kľúčovými plodinami: obilninou ako pšenica či kukurica a strukovinou ako fazuľa či cícer. Z ich snahy ťažíme dodnes.
