MENU
Menu
zdroj: Public Domain
a

Techmag Plameňomet v prvej svetovej vojne: Strašná zbraň, ktorá ničila nielen psychiku

Bola to strašná novinka. Keď sa v zákopoch prvej svetovej vojny prvýkrát zjavil plameňomet, viac než na životoch pôsobil škody na morálke nepriateľa. Išlo o silnú psychologickú zbraň, to však neznamená, že by nebola aj užitočná.

Vynájdenie moderného plameňometu sa pripisuje Richardovi Fiedlerovi, ktorý poskytol plány na výrobu zbrane nemeckej armáde už v roku 1901. Išlo vlastne o jednoduchý 120 centimetrov vysoký valec predelený na dve časti. V spodnej bol natlakovaný plyn, v hornej horľavá látka. Stlačením páky sa plyn vymrštil cez horľavinu do gumovej hadičky a následne do kovovej trubky s jednoduchým zápalným mechanizmom. Oheň bol schopný „dostreknúť“ až na vzdialenosť 18 metrov, takýto plameňomet mal však jednu nevýhodu: dalo sa z neho vystreliť len raz. Akonáhle plyn prestal prúdiť a zápalný mechanizmus zhasol, bolo po všetkom a vyžadovala sa montáž nového mechanizmu.

Plameňomet sa v zákopoch prvej svetovej vojny prvýkrát objavil 26. februára 1915, keď ho Nemci použili proti Francúzom pri Verdune. Po počiatočnom úspechu ho nasadili aj proti Britom pri Ypres. Išlo priam o ukážkový útok. Krátko po tretej ráno 30. júla 1915 vyrazili nemecké Stosstrupen (úderné jednotky) zo zákopov so zapálenými plameňometmi. Pre Britov to bol strašný pohľad a Nemci ich ľahko zatlačili o stovky metrov späť.

Plameňomet mal však množstvo nevýhod. Bol neohrabaný, ťažko sa s ním narábalo a keď si naň nepriatelia zvykli, dokázali mužov s plameňometmi ľahko likvidovať. Preto sa zbraň dala bezpečne použiť len priamo zo zákopu a nie pri útoku. Aj paliva bolo málo, vystačilo len na dve minúty. Napriek tomu Nemci s týmito zbraňami asi 650 útokov.

Muži s plameňometmi čelili nebezpečenstvu nielen od nepriateľa. Ich zbrane boli pomerne nespoľahlivé a stávalo sa, že nádrže s horľavinou explodovali, pričom zabili nielen svojho nositeľa, ale aj mužov okolo neho. A ak sa vojak s plameňometom dostal náhodou do zajatia, nemohol očakávať žiadne zľutovanie. Zväčša ho na mieste zastrelili.

Koncom vojny už sa plameňomety montovali na tanky a táto inovácia sa preniesla aj do druhej svetovej vojny. Američania ho používali ešte aj počas vojny vo Vietname, keď sa už väčšina štátov v tichosti dohodla na tom, že ide o príliš nehumánnu zbraň. Nachádzala sa aj vo výzbroji armád ZSSR, ale dnes už sa nepoužíva.