Cestovanie, história a technológie. To sú tri veci, o ktorých píše najradšej, no keď treba, rád na Magazíne zaskočí s autorstvom do akejkoľvek z rubrík.

Noel

Z neba prší láva, oceány sú plné rozžeravenej magmy a jadro má plné diamantov. Na 55 Cancri e panujú podmienky ako z nočnej mory a niet divu, že dostala prezývku „pekelná planéta“. Vedci, ktorí ju skúmajú, však tvrdia, že nebola vždy taka horúca.

55 Cancri e má ešte jednu prezývku: Janssen. Dostala ju po dánskom výrobcovi okuliarov, ktorý zostrojil prvý optický teleskop. Skalnatá planéta je od nás vzdialená asi 40 svetelných rokov a obieha okolo svojej hviezdy menom Copernicus vo vzdialenosti 70-krát menšej, než je vzdialenosť Zeme od Slnka. Rok tu trvá len 18 hodín.

Na 55 Cancri e ale kedysi panovali celkom iné podmienky. Okolo Copernica, ktorý tvorí hviezdy pár s iným červeným trpaslíkom, obieha spolu s ďalšími štyrmi planétami. A hoci tu vždy bolo horúco, pekelné podmienky sa objavili až po istom čase, keď sa v dôsledku gravitačných anomálií spôsobenými príťažlivosťou hviezdneho páru a ostatných planét obežná dráha Janssena narušila.

55 Cancri e sa tak dostávala čoraz bližšie svojej materskej hviezdy, teplota stúpala a dnes na strane otočenej smerom ku Copernicu dosahuje 1700 stupňov Celzia. Dosť na to, aby sa tavilo železo. Iné merania hovoria až o 2300 stupňoch Cedlzia. 55 Cancri e teda nie je kandidátom na hľadanie mimozemského života, no podmienky, ktoré tu panujú, sú skutočne fascinujúce. I keď poriadne desivé.