Palác parlamentu bol korunným klenotom megalomanského diktátora Nicolaa Ceaușesca a jeho ambiciózneho plánu na pretvorenie Bukurešti. Kvôli nemu bola zrovnaná so zemou pätina historického jadra mesta a projekt zhltol počas piatich rokov tretinu štátneho rozpočtu. A hoci obyvatelia mesta tento kolos nenávidia, turistami ide o najnavštevovanejšiu atrakciu.

Palác parlamentu má mnoho superlatívov. Ide o najťažšiu budovu sveta, po Pentagone je druhou najväčšou administratívnou budovou na Zemi a tiež ide o najdrahšiu administratívnu budovu. V prepočte na dnes stála asi štyri miliardy eur a ročný účet za kúrenie a elektrinu je okolo šiestich miliónov eur.

Stavba sa pôvodne volala Palác ľudu a plány na jej vybudovanie skrsli diktátorovi v hlave v roku 1972 po návšteve Severnej Kórey. Ceaușesca doslova nadchlo, ako Kim Il-sung vystaval Pchjongjang, a aj on chcel mať v Rumunsku čosi podobné. Po zemetrasení v roku 1977, ktoré v Bukurešti zničilo stovky budov, mohol začať svoje plány realizovať.

Stavbári museli zničiť vyše 20 kostolov a synagóg, niekoľko nemocníc a fabrík a stovky obytných domov. 40-tisíc ľudí sa muselo presťahovať. V roku 1984 sa napokon začalo s výstavbou samotného paláca ľudu. V najrušnejších chvíľach tu pracovalo až 100-tisíc robotníkov, výstavba prebiehala 24 hodín sedem dní v týždni. Ceaușescu si musel požičať nemalé sumy peňazí, ktoré splácal exportovaním celého výnosu z poľnohospodárstva a priemyslu. Kvalita života väčšina Rumunov sa v tom čase dostala na historické dno, najmenej tritisíc ľudí zomrelo od hladu. Pripomíname, že sa tak dialo v Európe ešte v 80. rokoch.

V 12-poschodovej budove s rozmermi 240x270 metrov je 1100 miestností s celkovou plochou 365-tisíc štvorcových metrov. Pri výstavbe sa spotrebovalo 900-tisíc metrov kubických dreva, milión kubíkov mramoru, 200-tisíc metrov štvorcových kobercov a 3500 ton krištáľov, z ktorých sa vyrobili lustre. Pod budovou je osem podzemných podlaží a atómový kryt.

Ten ale diktátora nezachránil. V roku 1989, keď bol Palác parlamentu dokončený len z dvoch tretín, sa Rumunskom prehnala revolúcia a Ceaușescu sa ocitol pred popravnou čatou. Rumuni sa napokon rozhodli, že stavbu dokončia a dnes v nej sídlia dolná i horná komora parlamentu. 70 percent budovy ale ostáva prázdnych.