MENU
Menu

Techmag Pád amerického bombardéra v Arktíde: Havária, po ktorej mohol nastať Armageddon

Písal sa 21. január 1968, keď lietadlo Boeing B-52G plné jadrových bômb havarovalo neďaleko leteckej základne Thule v západnom Grónsku. Len krôčik vtedy delilo svet od katastrofy.

Boeing B-52G in flight. (U.S. Air Force photo)
Boeing B-52G in flight. (U.S. Air Force photo)
Let začal rutinne. Kapitán John Haug s posádkou vzlietli s obrovským bombardérom z leteckej základe Plattsburgh v štáte New York. Americké ministerstvo obrany totiž nariadilo, aby bolo vo vzduchu vždy minimálne 12 lietadiel B-52 vyzbrojených jadrovými bombami. Pentagon tak urobil v rámci plánu na rýchlu odvetu v prípade sovietskeho útoku.

Vasilij Archipov: muž, ktorý zachránil aj váš život

Haugova misia mala trvať 24 hodín. Na palube lietadla bol aj náhradný pilot pre prípad, že by si kapitán potreboval odpočinúť. Už po piatich hodinách sa však z rutiny stal boj o život. Haug nariadil kopilotovi, aby si šiel oddýchnuť, a pár minút po udelení tohto rozkazu nastala katastrofa.

Teplota v kabíne začala prudko klesať. Posádka spustila naplno kúrenie a zrazu spozorovala malý požiar. Haug nariadil, aby si všetci nasadili kyslíkové masky. Potom kontaktoval leteckú základňu Thule so žiadosťou o núdzové pristátie. V tom čase bol približne 150 kilometrov od základne.

6 malých chýb, ktoré takmer zničili svet

Posádka medzitým minula všetky hasiace prístroje a dym napriek tomu naďalej plnil útroby bombardéra až do takej miery, že muži si nevideli na koniec vystretých rúk. Haug si uvedomil, že zrejme nezvládne núdzovo pristáť. Posádke vydal rozkaz na opustenie. Šesť mužov bezpečne dopadlo na zem, kopilot Leonard Svitenko zomrel na následky zranení hlavy, ktoré utrpel pri preliezaní cez úzky otvor v lietadle.

Bombardér bez posádky letel ešte desať kilometrov. Záchranné tímy z leteckej základne sa medzitým vybrali pátrať po mužoch, ktorí vyskočili z lietadla. Našťastie sa im to podarilo dostatočne rýchlo, keďže teploty sa vtedy pohybovali na úrovni -30 stupňov Celzia.

Opustené sovietske sídlo v Nemecku: na čo slúžilo?

Lietadlo dopadlo na zem. Plamene z miesta havárie bolo vidieť na kilometre. Pátracie skupiny navyše nemohli lokalizovať štyri jadrové bomby, ktoré sa nachádzali na palube lietadla. Nešlo pritom o bomby podobné tej, ktorá dopadla na Hirošimu. Tieto boli dohromady asi 240-krát silnejšie.

Teplota navyše v noci klesla na -60. Lietadlo pri páde našťastie prerazilo ľad a existovala pravdepodobnosť, že bomby klesli na dno mora. Úroveň radiácie na mieste havárie však stúpla až tak, že znemožnila bližšie pátranie. Až 28. januára 1968, teda týždeň po nehode, vyhlásila armáda, že sa všetky štyri zbrane podarilo nájsť.

061108-F-0000C-026
061108-F-0000C-026
Zdroj: Courtesy photo
Havária pritom mohla skončiť katastrofou. Oheň z leteckého paliva mal veľmi vysokú teplotu a mohol sa prepáliť cez obal bômb a aktivovať ich. Len šťastie spôsobilo, že B-52 narazil do morského, a nie pevninského ľadu.

Pád lietadla spôsobil aj diplomatickú roztržku. Dánska vláda totiž umožnila Američanom výstavbu leteckej základne Thule len pod podmienkou, že v pozemnom i vzdušnom priestore Grónska sa nebudú nachádzať žiadne jadrové zbrane.

Zbytočné preteky v studenej vojne: toto je sovietsky PRÚDOVÝ vlak

Príčina nehody pritom bola bizarná a dalo sa jej bez problémov predísť. Posádka totiž na výduch kúrenia položila štyri podušky zo sedadiel lietadla. Výduch sa upchal a rastúca teplota vyústila v požiar. Práve štyri podušky pritom mohli spôsobiť jadrový Armageddon.

Autor: Noel
Foto: Public Domain

DISKUSIA
6.3. 2019 10:00
Diskusia