MENU
Menu
Výbuch.

Techmag Neznáme momenty, ktoré delili svet od jadrovej katastrofy

Od prvého použitia atómovej bomby žijeme pravdepodobne najnebezpečnejšie obdobie v dejinách ľudstva. Damoklov meč jadrovej katastrofy visí nebezpečne nízko, o čom svedčia nasledujúce incidenty. A najhoršie je, že mnohé z nich spôsobili chyby z nepozornosti alebo zlá komunikácia.

Nad Severnou Karolínou v roku 1961 takmer vybuchla atómová bomba
24. januára 1961 mohlo dôjsť v Severnej Karolíne k obrovskej katastrofe. Bombardér B-52, ktorý niesol dve vodíkové bomby Mark 39, v čase preletu nad štátom zaznamenal obrovský únik paliva. V dôsledku toho sa lietadlu odlomilo krídlo a začalo klesať k zemi. Explózii zbrane, ktorá bola 260-krát silnejšia než bomba zhodená na japonskú Hirošimu, zabránil jediný jednoduchý spínač. Obe bomby dopadli na zem. Jedna sa neaktivovala, druhá sa správala ako odpálená – otvoril sa jej padák a spustil aktivačný mechanizmus. Po dopade dorazil k nukleárnemu jadru bomby signál na odpálenie a v ceste explózii stál len posledný, vysokocitlivý spínač, v ktorom mohol nastať skrat. Pri vyšetrovaní odborníci zistili, že bomby nemali dostatočné zabezpečenie, aby ich mohli niesť bombardéry B-52.

Rádioaktívny prach nad Španielskom
17. januára 1966 nad Španielskom počas pravidelnej leteckej hliadky dopĺňal bombardér B-52 palivo. Bohužiaľ letel príliš rýchlo a zrazil sa s tankovacím lietadlom. Došlo k masívnemu výbuchu a smrti oboch posádok. Obe lietadlá sa rozpadli a trosky dopadli na španielske pobrežie, vrátane štyroch vodíkových bômb Mark 28. Jedna spadla do mora, tri bomby dopadli v blízkosti malého mesta Palomares. Pri dvoch z nich vybuchli konvenčné výbušniny, ktoré spôsobili zamorenie dvoch kilometrov štvorcových pobrežia Andalúzie toxickým plutóniovým žiarením. Americká armáda musela odstrániť 1 400 ton ornice, ktorú kontaminoval rádioaktívny prach a tri mesiace strávila hľadaním bomby, ktorá spadla do oceánu, aby sa k nej nedostali Sovieti.

Sekundy pred koncom sveta
Zbigniew Brzezinski, národný bezpečnostný poradca Carterovej administratívy, prijal v noci 9. novembra 1979 naliehavý telefonický hovor. Volajúci mu oznámil, že Sovietsky zväz vypustil 250 jadrových rakiet na USA. Po telefonáte dostal ešte jedno varovanie, ktoré potvrdzovalo predchádzajúcu správu, čo by znamenalo, že po útoku by USA a polovica sveta zmizli z máp. Brzezinski sa spojil s prezidentom Carterom s cieľom povoliť protiútok, no na chvíľu zapochyboval, či je to pravda. Našťastie nasledovalo tretie volanie, ktoré Brzezinskému potvrdilo, že ani jeden detekčný systém nezachytil prichádzajúce rakety. Išlo o falošný poplach. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že do počítačového systému NORAD náhodne nahrali simuláciu výcviku, v dôsledku čoho vojenský personál veril, že ZSSR v skutočnosti začal rozsiahly jadrový útok.

Výbuch pod vodou
Rok 1986 bol pre ZSSR veľmi nešťastný. Po černobyľskej katastrofe došlo k ďalšiemu jadrovému incidentu, pri ktorom hrala hlavnú úlohu sovietska ponorka K-219. 3. októbra v priestoroch Bermudského trojuholníka explodovala raketová trubica v plavidle K-219, v dôsledku čoho do ponorky začala prenikať slaná voda. Tá zreagovala s raketovým palivom a vyprodukovala kyselinu dusičnú. Ponorka v  okamihu klesla zo 40 metrov do hĺbky až 300 metrov, čo destabilizovalo celú ponorku. Pred jadrovým výbuchom ju zachránil iba 20-ročný námorník odpojením jadrového reaktora. Pri nehode zomrelo päť členov posádky. Sovietske vedenie začalo vyšetrovanie a následne obvinilo posádku zo sabotáže. 

Koniec studenej vojny nezastavil nedorozumenia
Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 si svet vydýchol, lebo hrozba jadrového konfliktu sa zmenšila. Krehký pocit bezpečia však narušil incident v januári 1995. Keď nórski vedci spustili raketu s meteorologickým satelitom, neuvedomili si, že sa objaví na ruskom vojenskom radare. Radarový signál bol totiž totožný so signálom americkej jadrovej rakety a Rusi to pochopili ako jadrový útok. Prezident Boris Jeľcin okamžite aktivoval „jadrový kufrík“. Našťastie bol voči poplachu skeptický - neveril, že by USA zahájilo vojnu. Po 20 veľmi dlhých minútach radaroví operátori zistili, že nešlo o americkú raketu. Medzi počiatočným poplachom a uvedením ruských jadrových ponoriek do plnej bojovej pohotovosti stál len jeden príkaz a slovíčko „Da“!

Zrážka ponoriek
Predstava zrážky dvoch ponoriek v obrovskom oceáne znie na prvé počutie komicky. Začiatkom roku 2009 však došlo v hlbinách Atlantického oceánu k zrážke dvoch jadrových ponoriek, francúzskej „Le Triomphant“ a britskej „Vanguard“. Každé z plavidiel nieslo jadrové hlavice. Našťastie ponorky sa plavili nízkou rýchlosťou, takže náraz nespôsobil veľké škody. Hoci obe ministerstvá obrany ubezpečili verejnosť, že nehrozí nebezpečenstvo náhodného výbuchu, myšlienka, že uprostred oceánu môže dôjsť k jadrovej katastrofe je znepokojujúca.