MENU
Menu
Tokugawa Iejasu.

Techmag Nezľakli sa ani presily: Geniálni vojvodcovia, ktorí porazili početnejšieho nepriateľa

Vynikajúci vojvodcovia by mali vedieť takticky uvažovať, inšpirovať svojich mužov a ísť do rizika v tom správnom momente. Netreba však zabúdať ani na inovatívne myslenie. Vďaka nemu sú schopní zvíťaziť aj vtedy, keď sa zdá, že niet šance na úspech.

Tokugawa Iejasu
Tokugawa Iejasu bol mužom, ktorý dokončil zjednocovanie Japonska. Založil šogunát Tokugawa, ktorý na území Japonska existoval viac než 250 rokov. Jeho brilantné vojenské schopnosti asi najlepšie dokladajú udalosti po bitke o Mikatagaharu v roku 1573. V nej postavil 14-tisíc mužov proti dvojnásobne silnejšej armáde Takedu Šingena. Utrpel zdrvujúcu porážku a do hradu Hamamatsu sa vrátil len s piatimi spolubojovníkmi.

Hrad a priľahlé mesto zachvátila panika, Iejasu však prišiel s vynikajúcim, hoci mimoriadne riskantným riešením. Otvoril brány hradu, na hradbách nechal zapáliť fakle a rozkázal mužom, aby hrali na bubnoch vojenské piesne. Potom dorazila Šingenova armáda. Jej vodca predpokladal, že Iejasu mu pripravil pascu, a tak rozkázal svojim mužom, aby sa utáborili pred hradbami. V noci vyslal Iejasu do nepriateľského tábora skupinku nindžov. Tí v ňom spôsobili chaos a rozosiali strach. Šingen v tom čase netušil, aké množstvo mužov má Iejasu k dispozícii, a tak zavelil na ústup. Hrozba bola zažehnaná.

Sübedej

Subedej.
Zdroj: Shutterstock

Sübedej bol jedným z Čingischánových generálov a známym sa stal vďaka nájazdom do Európy. Bojoval proti Maďarom, Rusom, Poliakom i iným národom a víťazil vďaka svojmu dôvtipu a pohyblivosti armády. Ak by nezomrel Čingischánov syn a nástupca Ogedej, žiadna z európskych armád by ho zrejme nedokázala zastaviť. Pri svojom prvom nájazde do Európy vybojoval ohromné víťazstvo v bitke na rieke Kalka. S 20-tisíc mužmi sa postavil proti štvornásobnej presile vojsk Kyjevskej Rusi. Nepriateľ sa ho snažil obkľúčiť, no Sübedej sa nevzdával.

Využil taktiku takzvaného „fingovaného boja". Časť armády vyslal do útoku, no dal jej príkaz, aby zbytočne neriskovala a pomaly ustupovala smerom k rieke Kalka. Vojská Kyjevskej Rusi sa nechali nachytať. Prenasledovali nepriateľa a chceli ho poraziť za každú cenu. Sübedej na nich ale čakal. Pevný rovinatý terén a pohyblivosť mongolských jazdcov sa ukázali ako skazonosná kombinácia. Historici predpokladajú, že Mongoli v ten deň zabili 70-tisíc protivníkov.

Skanderbeg

Skanderbeg.
Zdroj: Shutterstock

Gjergj Kastrioti, známejší pod menom Skanderbeg, sa narodil v Albánsku. Najprv bojoval na strane Turkov, v roku 1443 však z ich armády dezertoval a dokázal okolo seba zhromaždiť 15-tisícovú armádu, ktorá Osmanom znepríjemňovala život. 25 rokov viedol s Turkami partizánsku vojnu v kopcovitom albánskom teréne. Prerušoval ich zásobovacie línie, pričom sa snažil nepostaviť svoje vojská do väčšej bitky, v ktorej by mohla početnejšia nepriateľská armáda zvíťaziť. V roku 1457 však prišla bitka o Ujerbadhu. Asi 90-tisíc Osmanov sa chystalo rozprášiť Skanderbegovu 20-tisícovú armádu. Albánec si ale uvedomoval nebezpečenstvo, ktoré mu hrozilo. Rozdelil preto vojsko na menšie časti a ukryl ho v horách.

Celých päť mesiacov sa snažil, aby Turci jeho vojakov nevypátrali. Osmanské velenie bolo zúfalé a nedokázalo nájsť po nepriateľovi ani stopy. Predpokladalo, že Skanderbeg boj definitívne vzdal, a tak v pátraní po ňom poľavilo. Vtom prišiel albánsky útok priamo na najväčší turecký tábor. Nepripravení vojaci hynuli po tisícoch. Výsledkom bolo 30-tisíc mŕtvych alebo zajatých Turkov. Krutú porážku Osmani Skanderbegovi nikdy neoplatili. Neporazený albánsky veliteľ zomrel v roku 1468 nie rukou nepriateľa, ale na maláriu.

Oda Nobunaga

Oda Nobunaga.
Zdroj: Shutterstock

Tokugawa Iejasu síce zjednocovanie Japonska dokončil, no bol to práve Oda Nobunaga, ktorý ho začal. Pred smrťou dobyl tretinu krajiny a hoci bol brutálnym vládcom, jeho vojenské úspechy sú neodškriepiteľné. V roku 1560 prišiel jeho zrejme najprekvapujúcejší úspech, a to v bitke o Okehazamu. Jeho protivníkom bola Imagawa Jošimoto, pod ktorého velením sa nachádzalo 35-tisíc mužov. Samotný Nobunaga mal vo svojej pevnosti k dispozícii len 2 500 vojakov.

Nenechal sa však zastrašiť. V pevnosti zanechal len niekoľko bojovníkov, ktorí mali za úlohu vztýčiť bojové vlajky, aby to vyzeralo, že Nobunaga velí oveľa väčšej armáde. Nobunaga zatiaľ obišiel so zvyškom vojska nepriateľský tábor. Jošimotovi muži oslavovali predošlé úspechy a nad ich hlavami navyše zúrila búrka, takže Nobunagovi vojaci sa dostali až tesne k ich pozíciám. Potom začal masaker. Opití a prekvapení bojovníci boli bezmocní, väčšina z nich zahynula a zvyšní utiekli. Samotný Jošimoto prišiel o hlavu v súboji so samurajom.