V roku 2015 odkryli výskumníci z Univerzity v Cincinnati v zálive Pylos na juhu grécku hrobku z doby bronzovej. Patrila takzvanému „Gryfiemu bojovníkovi", bohatému obyvateľovi mesta Mykény, ktorý zomrel pred asi 3 500 rokmi. Prečo môže ich objav prepísať učebnice dejepisu?
Telá z močiarov: Múmie, ktoré vytvorila príroda
Ako sa detaily rytiny zvýrazňovali, výskumníci si postupne začali uvedomovať, že objavili skutočné majstrovské dielo. Drahý kameň totiž fungoval ako pečať, ktorou sa vyrážal obraz do hliny alebo vosku. Rytina zobrazuje boj dvoch bojovníkov a tretieho ležiaceho na zemi. Samotný achát pritom meria len 3,6 centimetra a jeho zdobenie si muselo vyžiadať naozaj mravčiu prácu. Niektoré detaily majú rozmer iba pol milimetra.
Našli najväčšieho dinosaura v dejinách, meral úctyhodných...
Rytina zrejme prepíše chápanie dejín umenia i vývoja gréckej kultúry, keďže remeselné spracovanie achátovej pečate nemá v dobe bronzovej obdobu. Niektoré detaily rytiny sú viditeľné len lupou a dodnes ostáva záhadou, ako mohli ľudia v tej dobe bez dnešných moderných prístrojov niečo podobné vytvoriť.