MENU
Menu

Techmag Najzvláštnejšie hviezdy: Jedna má chvost, druhá vyzerá ako vajce

Hviezdy sú jedny z najdôležitejších nebeských telies v našom vesmíre. Často ich považujeme za obrovské, horúce či okrúhle. Astronómovia však objavili mnoho hviezd, ktoré búrajú naše naivné predstavy. Veď, nakoniec, posúďte sami.

Najzvláštnejšie hviezdy: Jedna má chvost, druhá vyzerá ako vajce
Hviezda s chvostom
Keď uvažujeme o „chvostoch" vo vesmíre, zvyčajne si predstavíme kométy. Mira je však hviezda, ktorá vyvracia akékoľvek tvrdenia o tom, že hviezdy nemajú chvost. Leží v súhvezdí Cetus vzdialenom 350 svetelných rokov od Zeme. Pozostáva z dvoch hviezd, pričom jednou je červený obor s názvom Mira A, druhou je biely trpaslík s názvom Mira B.

6 tajomných objektov, ktoré vedci nedávno objavili vo vesmíre

Astronómovia objavili hviezdy, keď skúmali vesmír v ultrafialovom svetle. Objavili záhadný chvost dlhý 13 svetelných rokov, čo je 20 000-násobok priemernej vzdialenosti medzi Plutom a Slnkom. Čoskoro zistili, že chvost skutočne pochádza od červeného obra Mira A a vylučuje rôzne prvky, vrátane uhlíka a kyslíka. To vedie astronómov k presvedčeniu, že by mohli vytvoriť nové solárne systémy. Mira tieto prvky uvoľňuje už vyše 30-tisíc rokov.

Hviezda v tvare vajca
Vega je hviezda v tvare vajíčka a patrí medzi najpopulárnejšie hviezdy. Astronómovia ju študujú dokonca viac ako naše Slnko. Vega leží 25 svetelných rokov od Zeme. Zvláštny tvar má vďaka veľmi vysokej rýchlosti rotácie, ktorá predstavuje 93 percent jej kritickej rotácie (kritická rotácia je maximálna rýchlosť rotácie, keď sa hviezda rozpadne). Vega je taká rýchla, že dokončí rotáciu okolo osi za necelých 12,5 hodiny, pričom Slnko urobí ten istý pohyb za 27 dní. Preto je Vega o 23 percent širšia pri rovníku ako pri póloch. Neobvyklý tvar hviezdy spôsobil, že z rovníka sa odvádza obrovské množstvo energie, preto je stredná časť Vegy je o 2200 stupňov Celzia chladnejšia ako jej póly.

Dve masívne hviezdy zlúčené do jednej
Pred desiatimi rokmi astronómovia objavili obrovskú hviezdu v súhvezdí Camelopardalis („žirafa") vzdialenom 13-tisíc svetelných rokov od Zeme. Spočiatku si mysleli, že vidia jednu obrovskú hviezdu, ale po dôkladnom preskúmaní zistili, že ide o dve masívne hviezdy, ktoré sa tesne obiehajú. Väčšia má hmotnosť 38-krát väčšiu ako Slnko, menšia naopak 32-krát väčšiu ako Slnko. Astronómovia vyrátali, že jedného dňa sa hviezdy zrazia a vytvoria obrovskú hviezdnu „šelmu" s hmotnosťou 60-krát vyššou ako Slnko.

Hypotetické planéty, ktoré môžu existovať v našej slnečnej sústave

V súčasnosti atmosféry hviezd už navzájom interagujú. Proces bude pokračovať, kým sa hviezdne jadrá oboch hviezd neroztavia do jedného. V dôsledku fúzie nastane silná explózia, ktorá uvoľní obrovskú energiu.

Hviezda s vodnými oblakmi
Vieme, že hviezdy sú neuveriteľne horúce. Kým Slnko má vo fotosfére priemerne okolo 5500 stupňov Celzia, mnohé hviezdy majú oveľa vyššiu teplotu. Viete si predstaviť hviezdu, ktorá má iba 100 stupňov Celzia? Áno, to je bod varu vody, ktorý je na hviezdu príliš nízky. Ale práve taká je teplota hviezdy CFBDSIR 1458 + 10B. Tento hnedý trpaslík je vzdialený 75 svetelných rokov od Zeme. Útvar je príliš veľký na to, aby sme ho nazvali planétou, ale príliš malý, aby sme ho považovali za skutočnú hviezdu. Aj teplota je príliš nízka na štandardnú hviezdu, ba i na hnedého trpaslíka. Preto sa astronómovia domnievajú, že podmienky na CFBDSIR 1458 + 10B sú podobné skôr podmienkam na veľkej planéte ako na bežnom hnedom trpaslíkovi. Dokonca predpokladajú, že studený hnedý trpaslík môže mať oblaky, ktoré obsahujú vodu.

Najguľatejšia hviezda
Často si myslíme, že planéty a hviezdy sú okrúhle, čo nie je pravda. V skutočnosti sú pozdĺž rovníkov širšie kvôli odstredivej sile, ktorá vzniká, keď sa otáčajú. Približne päťtisíc svetelných rokov od Zeme však leží hviezda Kepler 11145123, ktorú vedci považujú za najguľatejšiu hviezdu vo vesmíre. Tím výskumníkov prvýkrát presne zmeral jej sploštenie a zo získaných dát vyplýva, že ide takmer o dokonalú guľu, čo z nej robí absolútnu raritu.

Dočkáme sa prvého mimozemšťana? Dieťa by sa mohlo narodiť vo vesmíre

Vedci štyri roky nepretržite pozorovali jej oscilácie. Zistili, že zodpovedajú nepatrnému, iba trojkilometrovému rozdielu medzi rovníkovým polomerom a polomerom pólov. To robí z Keplera 11145123 najguľatejší známy objekt vo vesmíre, podstatne guľatejší než je naše Slnko. Keby išlo o malý objekt, dalo by sa to pochopiť. Ale Kepler 11145123 má priemer 3,2 milióna kilometrov, takže je 2,2-násobne väčší ako Slnko.

Autor: Radomír
Foto: NASA

DISKUSIA
11.9. 2019 0:00
Diskusia