Takmer 40 rokov sa predpokladalo, že ide o vyhynutý druh. Obrovskú včelu s latinským názvom megachile pluto, ktorá je štyrikrát väčšiu než je naša včela medonosná, naposledy videli v roku 1981. Dobrou správou je, že sa vedci mýlili. Tento druh stále žije a má sa celkom dobre.
V anglicky hovoriacich krajinách ju volajú „Wallacova včela" podľa britského biológa Alfreda Russela Wallaca, ktorý tento druh prvýkrát opísal ešte v roku 1858 pri bádaní na indonézskom súostroví Bacan. A zatiaľ čo domorodci sa s týmto hmyzom stretávali bežne, vedci naň opäť naďabili až v roku 1981. Ide o jediné dva zdokumentované prípady existencie včely megachile pluto. Aj preto sa považovala za vyhynutú. Až donedávna.
Hmyzí zdravotníci: Šokuje vás, čo spomedzi živočíchov robia len mravce a ľudia
Tím štyroch vedcov sa na vlastnú päsť vydal do nebezpečnej džungle na jednom z indonézskych ostrovov. Trvalo päť dní, kým muži našli, čo hľadali. Včela, ktorá mala v dôsledku rozsiahleho úbytku prirodzeného prostredia dávno vyhynúť, sa zrazu ocitla na strome priamo pred nimi. Masívne odlesňovanie, ktorého príčinou je vznik nových baní a povrchových lomov, dosiahlo v Indonézii v posledných rokoch nebývané rozmery. Aj preto Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov predpokladala, že megachile pluto je vyhynutým druhom. Opak sa ukázal byť pravdou.
Najdesivejšie druhy hmyzu: Naháňajú hrôzu vzhľadom aj toxínmi
Tím vedcov zaujal pri pátraní po obrovskej včele pomerne priamočiary postoj. Jednoducho hľadali v termitiskách, kde si samičky včiel megachile pluto stavajú hniezda. Bolo to dlhé a náročné bádanie, ktoré ohromne sťažovala neprestupná džungľa. Vedci sa síce dôkladne pripravovali a skúmali satelitné zábery, ktoré im mali pomôcť pri navigovaní pralesom, realita však bola oveľa tvrdšia, než predpokladali.
Bojíte sa hadov a chrobákov? V praveku by ste zošaleli od strachu
V nej ju vedci zmerali a chvíľu skúmali jej správanie. Samička nebola príliš agresívna, merala takmer tri centimetre a mala rozpätie krídel vyše šesť centimetrov. Po zdokumentovaní ju vypustili späť do prírody a mohli vyhlásiť, že nevyhynula. Ide o dobrú správu, ktorá dokazuje, že niektoré druhy zvierat sa dokážu prispôsobiť aj intenzívnemu zásahu človeka do ich prirodzeného prostredia.
