Pôvod stavby, ktorú miestnu volajú Arge Bám, sa dá vystopovať do čias vlády Achajmenovcov v Perzskej ríši, teda do 6. až 4. storočia pred Kristom. Pôvodnú menšiu pevnosť rozšírili v 3. až 7. storočí a v roku 645 ju dobyli Arabi. V islamských textoch sa ale Arge Bám začína spomínať až o 300 rokov neskôr ako nedobytné mesto plné rušných bazárov.

Arge Bám bola nepretržite obývaná až do 20. storočia, kedy sa začalo s výstavbou nového mesta Bam. Život tu bol pohodlnejší a v priebehu 30 rokov citadelu opustil aj posledný človek.

Komplex sa rozlieha na ploche 180-tisíc metrov štvorcových a obkolesuje ho impozantný múr, ktorý na niektorých miestach dosahuje výšku až sedem metrov a má obvod 1815 metrov. Keď človek prejde majestátnou bránou do pevnosti, ktorú chránia vysoké bašty, ocitne sa na mieste, kde je asi 400 obytných domov a ďalšie verejné budovy a bazáre. Na vyššie položenom mieste sa nachádza samotná citadela s kasárňami a Palácom štyroch ročných období.

Jedným z najcharakteristickejších prvkov Arge Bám je 67 pozorovateľní rozmiestnených naprieč komplexom. Tie dodávajú miestu vzhľad hradu z piesku.

Citadela s jedinou bránou dokázala odolať aj dlhodobému obliehaniu. Mala vlastné studne, podzemné zavlažovacie kanály, záhrady a polia na pestovanie rastlín a dokonca aj pasienky pre dobytok. Domy tiež disponovali takzvanými veternými vežami, ktoré filtrovali a chladili vzduch.

Zemetrasenie bohužiaľ 26. decembra 2003 zlikvidovalo 70 percent budov v Bame, jeho epicentrum sa nachádzalo asi sedem kilometrov pod citadelou. Malo silu 6,6 stupňa Richterovej škály a zabilo približne 20-tisíc ľudí. Zaujímavé je, že v citadele utrpeli škody najmä rekonštruované budovy. Tých najstarších sa akoby nedotklo. Rekonštrukčné práce začali v nasledujúcom roku a trvajú dodnes.