Aby sme uviedli veci na pravú mieru, Thomas W. Lawson bola najväčšou plachetnicou bez akéhokoľvek pomocného motora. Spoliehala sa len silu vetra, ktorý sa opieral do plachiet na siedmich sťažňoch. Postavili ju v podstate len z jediného dôvodu: aj v čase motorov mala dokázať, že plachty sú stále konkurencieschopné.Aj na Thomas W. Lawson boli motory, ale neslúžili na pohon. Jeden pomáhal kormidlu, druhý poskytoval energiu pre elektrické rozvody a telefónnu sieť.

Škuner Thomas W. Lawson spustili na vodu v júli 1902. S dĺžkou 145 metrov išlo o skutočne impozantné plavidlo, ktorého sťažne sa týčili do výšky 57 metrov. Dovedna 25 plachiet zaberalo plochu 4330 metrov štvorcových. Plachetnica dokázala odviezť 11-tisíc ton materiálu a na jej prevádzku stačilo 18 ľudí. Len pre porovnanie, parník s rovnakým výkonom by potreboval aspoň 50-člennú posádku.

Pri plnom naložení mala Thomas W. Lawson ponor deväť metrov. Zaujímavé je, že v tom čase bol v USA len jeden prístav schopný obsluhovať lode s takým ponorom: nachádzal sa vo Virgínii. Aj z tohto dôvodu museli maximálnu hmotnosť nákladu na palube obmedziť na 7400 ton. Napriek tomu ale bola loď pomalá a ťažko manévrovateľná. Navyše potrebovala na udržanie kurzu pomerne silný vietor a námorníci ju prirovnávali k veľrybe na suchu.

Thomas W. Lawson pôvodne prevážala uhlie, v roku 1906 ju ale prerobili na tanker s kapacitou 60-tisíc barelov. 19. novembra 1907 sa vydala na prvú transatlantickú plavbu z Philadelphie do Londýna s nákladom 58-tisíc barelov petroleja.

Počas cesty prekonala niekoľko búrok, ktoré zničili väčšinu plachiet a všetky záchranné člny s výnimkou jedného. Napriek tomu sa Thomas W. Lawson dokázala doplaviť až k ostrovom Scilly a 13. decembra vplávala do Lamanšského prielivu. Kapitán George Washington Dow bol presvedčený, že plavidlo dostane do prístavu, a odmietol pomoc dvoch neďaleko sa pohybujúcich lodí.

V nasledujúci večer dosiahla rýchlosť vetra 140 kilometrov za hodinu a reťaz kotviacej lode sa pretrhla. Plachetnicu vrhlo na útesy, kde sa rozbila a potopila. V ďalšie ráno už objavili len jej obrátený trup. Z 18 mužov na palube sa zachránili len dvaja: kapitán a strojník. Potopila sa tak nielen najväčšia plachetnica, ale zároveň išlo o prvý potopený tanker.

Vrak lode dodnes leží neďaleko miesta zvaného Shag Rock v hĺbke 20 metrov a bežne ho navštevujú potápači.