Z ľudského hľadiska je Slnko najdôležitejšou hviezdou vo vesmíre. Vďaka nemu existuje na Zemi život, no keď sa naň zahľadíme zo širšej perspektívy, zistíme, že ide o pomerne malú hviezdu v jednom z ramien priemernej galaxie, akých sú vo vesmíre stovky miliárd. Slnko už ani zďaleka nevyzerá ako obor, skôr naopak. V porovnaní s najväčšou hviezdou, akú zatiaľ poznáme, je maličké.

Pojem „najväčšia“ hviezda sa môže týkať buď jej objemu, alebo hmotnosti. Najťažšie hviezdy sú často rozmerovo malé, tie najobjemnejšie zasa bývajú ľahké. Keď totiž hviezdy starnú, nafukujú sa, ale hmotnosť im klesá. Je to podobné ako u ľudí: tí najvyšší nemusia byť nevyhnutne aj najťažší.

Čo sa hmotnosti týka, je zatiaľ najťažšou tá s označením R136a1. Nachádza sa asi 160-tisíc svetelných rokov od Zeme vo Veľkom Magellanovom mraku, malej galaxii, ktorá obieha okolo Mliečnej cesty. R136a1 má len asi 30-krát až 40-krát väčší priemer než Slnko (predstavte si čerešňu a fit loptu), no váži 200-krát viac. Je relatívne mladá, má zrejme len jeden milión rokov, zatiaľ čo Slnko svieti už 4,5 miliardy rokov a je v polovici svojho životného cyklu.

Poďme ale k rozmerom. Tu je zatiaľ jednoznačným rekordérom UY Scuti. Tento červený hyperobor má približne 1700-krát väčší priemer než Slnko. Ak by bolo Slnko čerešňou, UY Scuti by bola guľou s priemerom desaťposchodovej budovy. Ak by sa nachádzala na mieste Slnka, zhltla by Merkúr, Venušu, Zem, Mars i Jupiter.

A čo najmenšia hviezda, akú poznáme? Volá sa EBLM J0555-57Ab a je menšia než Saturn. Len tak-tak sa vojde do definície pre hviezdu, ak by totiž bola menšia, nedokázala by vo svojom jadre udržať jadrovú fúziu a klasifikovali by sme ju ako hnedého trpaslíka.

Vesmír je však obrovský a títo rekordéri sa nachádzajú pomerne blízko nás. Je vysoko pravdepodobné, že časom budú astronómovia odhaľovať ešte väčšie hviezdy.