MENU
Menu
zdroj: Shutterstock
a

Techmag Najväčší tehlový most sveta: Viete, kde ho nájdete?

Keď chceli kedysi stavitelia premostiť rieku či údolie, a ešte nepoznali oceľ a betón, mohli sa spoľahnúť len na tehly a kamene. Tie síce nemajú odolnosť železobetónu, ale mosty z nich taktiež dlho vydržia a navyše sú vizuálne atraktívnejšie. Kde nájdete ten najväčší tehlový most sveta?

V polovici 19. storočia už vo Veľkej Británii do veľkej miery kraľovali železo a oceľ. Dali sa tvarovať do najrôznejších podôb a navyše boli nehorľavé, takže s nimi architekti i stavbári radi pracovali. Oceľové mosty sa dali hnať do výšky i do dĺžky a výhodou bola tiež nižšia cena v porovnaní s tehlovými mostami.

Tehlový most má však oproti tomu postavenému zo železa či ocele oveľa vyššiu nosnosť. Dá sa povedať, že čím ťažší je samotný most, tým viac unesie. Po sérii tragických nehôd, keď zrútenia železných mostov viedli k desiatkam úmrtí, sa železniční inžinieri začali zameriavať skôr na stavbu tehlových mostov. A tento trend vydržal až do 20. storočia.

a
Zdroj: Tom Lee/Flickr

Jedným z najkrajších výtvorov éry tehlových mostov je viadukt v údolí rieky Ouse. Dokončili ho v roku 1842 a má dĺžku 500 metrov. Postavený je z tradičných červených tehál a hladkého vápenca svetlejšej farby. Kontrast medzi týmito dvomi materiálmi upúta človeka ako prvý. Treba si však vychutnať napríklad aj pohľad skrz jednotlivé oblúky, ktoré sú postavené presne v zákryte.

Viadukt tvorí 11 miliónov tehiel, mnohé z nich museli pritom nechať doviezť z Holandska. Kamene, ktoré tvoria horné zábradlie, sú zasa z francúzskej Normandie. Vlaky po tomto inžinierskom skvoste jazdia dodnes.

a
Zdroj: Shutterstock

Nejde však o najväčší tehlový most na svete. Tento titul patrí viaduktu Göltzsch v severnom Sasku. Nachádza sa asi štyri kilometre od mesta Reichenbach im Vogtland, dokončili ho v roku 1851, meria 574 metrov a vypína sa až do výšky 78 metrov. Istý čas bol tento viadukt, ktorý má až štyri poschodia z oblúkov, dokonca najvyšším železničným mostom sveta.

Navrhol ho architekt Johann Andreas Schubert, ktorý sa rozhodol použiť tehly namiesto žuly najmä kvôli ich dostupnosti. Vyrábali ich v neďalekej továrni, vďaka čomu sa dalo stavať pomerne rýchlo. Aj tak ale trvalo päť rokov, kým dali stavbári tento kolos z 26 miliónov tehál dokopy.