Slizniakov zrejme poznáte najmä z prírody. Bežne sa vyskytujú v záhradách, kde sa zvyknú považovať za škodcov. V porovnaní s tvorom, ktorý žije pri kalifornskom pobreží, však ide o drobné živočíchy. Alypsia vaccaria totiž dorastá do rozmerov stredne veľkého psa. Niet divu, že tento tvor dostal prezývku „čierny morský králik“.

Zbadať najväčšieho morského slizniaka je pomerne náročné aj vtedy, ak sa náhodou nachádzate na pobreží Kalifornského zálivu kde Alypsia vaccaria žije. Tento bezstavovec sa totiž vydáva do plytkých vôd iba kvôli kladeniu vajíčok a väčšinu života trávi v hĺbke okolo desať až 15 metrov. Podobne ako väčšina iných morských slizniakov, aj Alypsia vaccaria je bylinožravcom a živí sa takmer výhradne hnedými riasami. Ich farba ovplyvňuje aj farbu samotných slizniakov, ktoré sú tmavohnedé až čierne.

Čierny morský králik získal prezývku nielen vďaka rozmerom, ale aj kvôli dvom výrastkom, ktoré má na prednej časti tela, a ktoré sa ponášajú na králičie uši. Je známy nielen svojimi rozmermi, ale aj obrannými mechanizmami, ktorými vie zmiasť predátorov. Zatiaľ čo iné morské slizniaky vypúšťajú „atrament“, ktorý spôsobuje, že predátory ich vnímajú ako nechutné, Alypsia vaccaria túto látku nevie produkovať. Nejde však o nevýhodu, z evolučného hľadiska totiž disponuje dokonalejšou formou obrany.

Alypsia vaccaria dokáže vytvárať toxíny z látok, ktoré obsahuje ich strava. A práve strava rozhoduje o tom, aký toxín vznikne. Hnedé riasy obsahujú acetoxykrenulid, ktorý sa slizniakovi hromadí v tkanivách. Táto látka je pre ryby toxická a dokáže tak odradiť predátorov od útoku.

Pre človeka tento slizniak na dotyk nie je nebezpečný a možno ho bez obáv držať v rukách. Väčšina ľudí by to však asi neurobila, keďže nejde o práve príjemný pocit. Vo videu nižšie môžete vidieť, ako vyzerá približne päť kilogramov vážiaci exemplár v rukách dospelého muža.