Dornier Do X mal rozpätie 48 metrov, dĺžku 40 metrov a poháňalo ho 12 motorov. Vývoj a následné konštruovanie trvali päť rokov. Motory mali pôvodne výkon 524 koní a boli chladené vzduchom, rýchlo sa však prehrievali a dokázali stroj dostať maximálne do výšky 425 metrov. Ovládal ich palubný inžinier zo samostatnej miestnosti na základe pokynov od pilota.

Po 103 letoch so slabšími motormi dostal Dornier Do X vylepšenie v podobe vodou chladených dvanásťvalcov s výkonom 610 koní. Následne bol lietajúci čln schopný dostať sa do výšky viac než 500 metrov, čo už stačilo na to, aby sa mohol pokúsiť preletieť cez Atlantický oceán. Na takúto dlhú cestu dokázal vziať 66 pasažierov, na kratších trasách ich lietadlo maximálne 100.

Pri dlhých letoch sa mohli cestujúci tešiť z luxusu pripomínajúceho ten na zaoceánskych parníkoch. Na vrchnej palube mali totiž k dispozícii nielen lôžka, ale aj fajčiareň, bar a jedáleň. Prostredná paluba zahŕňala kuchyňu, záchody a nákladný priestor. Celkom dolu boli palivové nádrže a vzduchotesné komory, aby sa stroj dokázal udržať na hladine.

Lietajúci čln absolvoval prvý skúšobný let 12. júla 1929. 21. októbra toho istého roku mal na palube počas 70. testovacieho letu 169 osôb a stanovil tak rekord pre počet ľudí prepravených jedným lietadlom, ktorý sa podarilo prekonať až o 20 rokov neskôr. Pravdou ale je, že pri manévrovaní lietajúceho člna museli pomáhať aj samotní cestujúci tým, že sa presúvali z jednej strany paluby na druhú.

Dornier chcel model Do X spopularizovať aj v Amerike, a preto sa Do X vydal 3. novembra 1930 z Nemecka na zaujímavý let. Trasa viedla do Holandska, Spojeného kráľovstva, Francúzska, Španielska a Portugalska. Cesta museli prerušiť v Lisabone 29. novembra, keď sa plachta dotkla horúceho výfukového potrubia a spôsobila požiar, ktorý pohltil väčšinu ľavého krídla.

Potom, čo lietajúci čln sedel šesť týždňov v lisabonskom prístave, kým sa vyrábali nové diely a opravovali škody, pokračoval s niekoľkými ďalšími nehodami a oneskoreniami pozdĺž západného pobrežia Afriky a 5. júna 1931 dorazil na Kapverdy, z ktorých cez oceán letel do Natalu v Brazílii.

Let pokračoval na sever cez San Juan do Spojených štátov, do New Yorku dorazil 27. augusta 1931, takmer desať mesiacov po odlete z Nemecka.

Do X a posádka tam strávili nasledujúcich deväť mesiacov a tisíce turistov podnikali na letisko Glenn Curtiss (dnes LaGuardia) na vyhliadkové jazdy.

Veľká hospodárska kríza však prekazila Dornierove marketingové plány pre Do X a 21. mája 1932 odletel lietajúci čln z New Yorku cez Newfoundland a Azorské ostrovy do Müggelsee v Berlíne, kam dorazil 24. mája. Vítal ho 200-tisícový dav.

Do X neskôr firma odovzdala leteckej spoločnosti Deutsche Lufthansa. Pre Dorniera už bolo prevádzkovanie lietajúceho člna jednoducho príliš drahé. Po úspešnom turné po nemeckých pobrežných mestách v roku 1932 Lufthansa naplánovala let Do X do Viedne, Budapešti a Istanbulu na rok 1933.

Let ale skončil po zbabranom štarte už po deviatich dňoch neďaleko nemeckého Pasova, kde Do X sedel na hladine vodnej nádrže až do druhej svetovej vojny. V noci z 23. na 24. ho zničilo bombardovanie britských lietadiel.

Aj keď Dornier Do X nikdy nemal komerčný úspech, išlo o najväčší lietajúci čln v dejinách a ukázal potenciál medzinárodnej osobnej leteckej dopravy.