Legendy o gigantických kalmaroch existujú tisícročia, no fotografie, ktoré naozaj dokázali, že takéto tvory žijú, máme ani nie 150 rokov. Ktorý z kalmarov je najväčší?
V závislosti od toho, čo vedci merajú, ašpirujú na tento titul dvaja kandidáti. Chytľan obrovský, známejší pod českým názvom „krakatica“ (Architeuthis dux) je najdlhším kalmarom, zatiaľ čo kalmar Hamiltonov (Mesonychoteuthis hamiltoni) je najťažší.
Chytľan obrovský žije vo všetkých oceánoch a dospelý jedinec meria 12 až 14 (merané od konca tela po koniec chápadiel). Váži okolo 270 kilogramov. Niektoré svedectvá hovoria až o 20-metrových jedincoch, takéto veľké chytľany sa ale nikdy nenašli.
Kalmar Hamiltonov žije výhradne na južnej pologuli v studených oceánoch okolo Antarktídy, občas sa ale objaví až pri Novom Zélande. Meria deväť až desať metrov, čo však stráca na dĺžke v porovnaní s chytľanom obrovským, získava na hmotnosti. Môže vážiť až 450 kilogramov, čo z neho robí aj najťažšieho bezstavovca na Zemi.
Oba tieto druhy majú najväčšie oči spomedzi všetkých živočíchova možno aj najväčšie oči, akými kedy disponoval nejaký živý tvor na našej planéte. Majú priemer až 27 centimetrov a sú tak väčšie než futbalová lopta. Oči kalmara Hamiltonovho navyše disponujú takzvanými fotoformi, teda orgánmi, ktoré produkujú svetlo. V hlbinách im fotofory slúžia ako reflektory, možno však nimi aj lákajú korisť. Chytľany obrovské fotofory nemajú.
Kalmar Hamiltonov má tiež spomedzi kalmarov najväčší zobák. Tvorí ho materiál podobný tomu, z ktorého sú zložené ľudské nechty, a kalmar ním trhá mäso z obete predtým, než mu putuje do úst, kde ho nadrobno rozomelú zuby.
Potravu oboch druhov tvoria ryby a iné kalmary. Keď dosiahnu dospelosť, nemusia sa báť prakticky ničoho s výnimkou vorvaňov tuponosých, ktoré si na obrovských bezstavovcoch rady pochutnávajú.
Vzhľadom na rozľahlosť a hĺbku oceánov človek vída tieto kalmary len zriedka. Prvú fotku chytľana obrovského máme až z roku 1874 a zhotovil ju Moses Harvey v kanadskom Newfoundlande. Tvora náhodou chytil miestny rybár a keď sa k nemu Harvey dostal, bol už chytľan mŕtvy.
Väčšina toho, čo o chytľanovi obrovskom vieme, pochádza zo zvyškov tiel, ktoré more vyplavilo na hladinu či na pláže, prípadne z ostatkov, ktoré sa našli v žalúdkoch vorvaňov. To isté platí aj o kalmarovi Hamiltonovom.
Prvá fotografia chytľana obrovitého v jeho prirodzenom prostredí pochádza z roku 2004 a prvé video dospelého chytľana z roku 2012. Nedotknutého kalmara Hamiltonovho prvýkrát vyfotili až v roku 2003.
