MENU
Menu

Techmag Najstaršia stavba, ktorá odolá zemetraseniu: Od starovekých architektov sa učíme dodnes

Prírodné pohromy ako povodne, hurikány či zemetrasenia sa kedysi považovali za „hnev bohov". Ani ľudia v staroveku sa však týmito udalosťami nechceli dať zlomiť. Výskumy ukázali, že už pred tisíckami rokov človek vedel, ako ochrániť stavbu pred zemetrasením. Ako vyzerá tá najstaršia, ktorá prežila až do dnešných dní?

Najstaršia stavba, ktorá odolá zemetraseniu: Od starovekých architektov sa učíme dodnes

Na fotke môžete vidieť hrobku kráľa Kýra II. Veľkého, ktorá stojí v starovekom meste Pasargadai v dnešnom Iráne. Kýros II. panoval v 6. storočí pred Kristom a považuje sa za zakladateľa Perzskej ríše. Miesto, kde odpočívajú jeho ostatky, tak existuje už vyše 2500 rokov. Ako je možné, že odolalo toku času aj prírodným katastrofám?

Prvá budova osvietená elektrinou: Viete, kde sa nachádza?

Miest, kde ľudia využívali svoje poznatky na ochranu budov pred zemetraseniami, je veľa. Na Kréte už v staroveku spájali kamenné bloky rôznymi drevenými spojmi, aby dodali stavbe flexibilitu. V ruinách Tróje sa zasa našiel Aténin chrám, ktorý stál na pieskovom podloží, vďaka čomu bol schopný odolať otrasom zeme. V starovekom Grécku a Perzii sa zasa používala technika, pri ktorej sa medzi podklad a základy stavby sypala vrstva keramických úlomkov a hliny. To minimalizoval škody spôsobené otrasmi. Rovnaká metóda, i keď v značne zdokonalenej podobe, sa využíva dodnes, akurát v súčasnosti inžinieri využívajú guľové ložiská a pružinové systémy.

Najvyšší slum sveta: Z drogového brlohu je dnes oáza bezpečia

Hrobka Kýra II. dodnes stojí práve vďaka umu starovekých architektov. Napriek tomu, že kráľova ríša siahala od rieky Indus až k Stredozemnému moru, je hrobka jednoduchá a skromná. Má pôdorys 6x5 metrov a nachádza sa na šesťstupňovom podstavci.

Pre archeológov sú však oveľa fascinujúcejšie jej základy. Celkom dole sa nachádzajú kamenné bloky spojené maltou. Nad nimi sú potom vrstvy ďalších kamenných blokov, tentokrát však spojenými železnými tyčami. Vyššie vrstvy s tou najspodnejšou nie sú nijako spojené, vďaka čomu môžu v prípade zemetrasenia kĺzať.

Mosty, na ktoré nechcete vkročiť

Za posledných 2500 rokov zažila hrobka už mnoho zemetrasení. Vzhľadom na to, že stále stojí, je isté, že poznatky starovekých architektov boli úspešne uvedené do praxe. A na ich základoch stavajú ľudia dodnes.

Autor: Noel
Foto: Shutterstock

DISKUSIA
21.8. 2019 12:00
Diskusia