Odborníci veria, že amfiteáter v Capuy slúžil ako predloha pre oveľa známejšie Koloseum aj pre ostatné amfiteátre, ktoré Rimania stavali z kameňa a malty.
Eliptický pôdorys má rozmery 170 x 139 metrov a najvyššie múry siahali do výšky 46 metrov. Samotná aréna má pritom rovnaké rozmery ako tá v Koloseu: 76 x 46 metrov. Pod ňou je doslova labyrint stĺpov, ktoré arénu podopierali.
Klietky, v ktorých Rimania držali divé zvieratá, sa dodnes zachovali, a rovnako sa dá vidieť aj nákladný výťah. Amfiteáter tiež disponoval komplexnou kanalizáciou a akvaduktom, ktorý sem privádzal pitnú vodu. Dokázal poňať asi 50-tisíc divákov.
V Capuy sa vďaka amfiteátru vyvinuli najlepšie gladiátorské školy vtedajšieho sveta. Hoci nevieme, kedy táto stavba vznikla, s istotou sa dá povedať, že to bolo už pred rokom 73 pred Kristom, kedy došlo k Spartakovmu povstaniu. Práve v súvislosti s touto udalosťou sa totiž amfiteáter spomína prvýkrát.
Niektorí historici veria, že k výstavbe došlo niekedy koncom 1. storočia pred Kristom a amfiteáter vznikol na troskách predchádzajúceho. Ak by to tak naozaj bolo, najstarším amfiteátrom by sa stal ten v Pompejách, ktorý postavili v roku 70 pred Kristom. Túto hypotézu má dokladovať nápis objavený v roku 1726, ktorý tvrdí, že amfiteáter v Capuy postavili za vlády Augusta, teda koncom 1. storočia pred Kristom. Podľa tohto nápisu ho tiež zrenovovali za vlády Hadriána v roku 119.
Súboje gladiátorov zakázal až cisár Honorius v roku 404, ale aj potom sa v amfiteátri konali aspoň zápasy divokých zvierat. V roku 456 stavbu vážne poškodili Gensericovi Vandali a v roku 841 zasa Saracéni. Väčšinu kameňov neskôr použili ako stavebný materiál pre iné budovy v meste. Až v 19. storočí ho vyhlásili za chránenú pamiatku a dodnes tu prebieha výskum.
