MENU
Menu

Techmag Najnechutnejší parník: V jeho motore spaľujú výkaly

V čase najväčšej slávy križovali parníky nielen oceány, ale aj jazerá. Titicaca nie je výnimkou. Avšak loď, ktorá tu ešte donedávna slúžila, je naopak absolútnou výnimkou. Nespaľovalo sa v nej totiž uhlie ani drevo, ale výkaly.

Najnechutnejší parník: V jeho motore spaľujú výkaly

Titicaca je najväčším jazerom v Južnej Amerike a zároveň najvyššie položeným jazerom, po ktorom sa plavia lode. V nadmorskej výške 3800 metrov tu plavidlá prepravujú medzi Peru a Bolíviou nielen tovar, ale aj ľudí. Titicaca má v najširšom bode 80 kilometrov a je 190 kilometrov dlhé, takže plavba na ručne poháňaných člnoch od jedného brehu na druhý by bola dosť náročná. Už pred tisíckami rokov sa po jazere plavili domorodí obyvatelia na člnoch zhotovených z šachorovitej rastliny s názvom totora. Na plávajúcich ostrovoch z tejto rastliny dokonca aj žili, len málokedy sa však vydali krížom cez celé jazero.

FOTO: Potopenie Titanicu: Pozrite si snímky, aké ste ešte nevideli

Až v čase európskej kolonizácie tu začali Španieli stavať plachetnice a v 19. storočí sa tu objavili parníky. No a jeden z nich peruánske námorníctvo stále používa. Dnes sa volá BAP Puno, kedysi však niesol meno Yapura.

Yapura a jej sesterská loď Yavari ai Peru objednalo v roku 1861. Vyrobili ich na Temži tak, že obe plavidlá v dokoch najprv pomocou skrutiek a matíc zložili, následne rozobrali, previezli do Južnej Ameriky a na jazere ich znovu zmontovali. Jednotlivé kusy parníkov mohli byť len také veľké, aby ich dokázal odniesť osol. Železnica od Tichého oceánu v tých časoch viedla len 60 kilometrov do vnútrozemia k mestu Tacna. Odtiaľto až k Titicace, vyše 320 kilometrov, museli lode niesť práve zvieratá.

Nákladný parník Baychimo - legendárna arktická loď duchov

Dodávateľ prisľúbil, že od podpísania kúpnej zmluvy do prvej plavby lodí na jazere uplynie len šesť mesiacov. Neskôr sa to ukázalo ako utópia. Z prepravy plavidiel sa stala logistická nočná mora, ktorú ovplyvnil nielen ťažký terén, ale aj zemetrasenie, roľnícke povstanie a hrozby Španielov, že znovu vpadnú do Peru. Zo šiestich mesiacov bolo napokon deväť rokov. Yavari spustili na vodu na Štedrý večer roku 1870, Yapuru o 15 mesiacov neskôr.

Obe plavidlá mali dĺžku 30 metrov a poháňal ich dvojvalcový parný motor s výkonom 60 koní. Ako palivo slúžili výkaly lám, ktorých bolo v okolí požehnane.

Fantastický fenomén: Púšť pokrývajú desiatky jazier

Yavari podstúpila v roku 1914 modernizáciu a dostala nový motor, keď ale peruánskemu námorníctvu došli financie, rozhodlo sa parník rozobrať a predať. Yapura sa pre zmenu premenila na nemocničnú loď. Dnes už síce len kotví pri brehu, ale jej motor na výkaly je stále funkčný. Premenovali ju na BAP Puno a jej vlastníkom je v súčasnosti nezisková organizácia, ktorá tu prevádzkuje múzeum. Plavidlo však čiastočne slúži aj ako zdravotnícke stredisko.

DISKUSIA
24.8. 2019 15:00
Diskusia