Najgeniálnejšie plány, aké kedy vyšli vo vojnových konfliktoch

Paríž je mesto s bohatou históriou, ktorá siaha stáročia do minulosti. Počas I. svetovej vojny boli nemecké bombardéry lietajúce v noci bezprostrednou hrozbou pre ikonické pamiatky hlavného mesta. Francúzi preto vymysleli dômyselný plán - postaviť falošnú repliku Paríža z dreva a plátna, ktorú by doplnili o svetlá, aby oklamali nemeckých pilotov. Nastražené mesto sa malo nachádzať hneď vedľa skutočného a malo zmiasť a odlákať nemeckých pilotov od ich cieľa. Našťastie sa vojna skončila krátko po začatí výstavby, takže plán sa nikdy úplne nezrealizoval. Príbeh je dôkazom sily ľudskej vynaliezavosti a kreativity, a to aj zoči-voči nepriazni osudu.

Podobne ako Francúzsko, aj nemecké mestá trpeli nočnými náletmi. V II. svetovej vojne sa nemecké mesto Konstanz, ktoré leží neďaleko hraníc so Švajčiarskom, vyhlo bombardovaniu tým, že po zotmení odmietlo zhasnúť osvetlenie. Na ochranu pred nočnými náletmi mali nemecké mestá zakázané používať akékoľvek svetlá. Pouličné lampy a budovy potemneli, občania nesmeli používať sviečky a okná museli zakryť závesmi alebo natrieť čiernou farbou. Na druhej strane ich švajčiarski susedia, ktorí ostali počas vojny neutrálni, a preto neboli cieľom spojencov – zostali v noci osvetlení. Tým, že mesto Konstanz nechalo svietiť svetlá, dokázalo oklamať spojenecké sily, aby si mysleli, že sú súčasťou Švajčiarska, a tak prešli vojnou takmer bez ujmy.

Klamať je niekedy jednoducho nevyhnutnosť. Americká armáda počas vojny zašla tak ďaleko, že zhromaždila tím umelcov a audio expertov, aby vytvorili prepracovanú fantómovú vojenskú jednotku z nafukovacích tankov a zvukových efektov a rádiových prenosov, aby oklamali nacistov. Špeciálne jednotky 23. veliteľstva, známe ako „armáda duchov“, tvorilo približne 1 100 vojakov, ktorí mali za úlohu vytvoriť realistické atrapy tankov, nákladných áut a delostrelectva. Púšťali aj nahraté zvuky bitky, aby sa zdalo, že na mieste je viac vojakov, ako v skutočnosti. Nemci si na danú oblasť nikdy netrúfli zaútočiť.

Počas vojny v roku 1812 sa jednému mestu na pobreží Marylandu podarilo oklamať Britov počas nočného obliehania. V St. Michaels stavali lode, preto sa na mesto zamerali britské sily blížiace sa cez rieku Miles. Keď hrozil útok, obyvatelia mesta sa rozhodli konať. Do korún stromov okolo mesta umiestnili lampáše, vďaka čomu mesto vyzeralo, že leží vo vyššej nadmorskej výške. Keď Briti v noci veslovali k brehom, Američania ich prekvapili streľbou z kanónov. To vojakov zahnalo späť na lode, z ktorých strieľali na mesto. Keďže však mierili na svetlá v stromoch, o ktorých si mysleli, že sú okná a budovy, nezasiahli ani jediný dom.

V roku 1943 prišla britská spravodajská služba s bizarným plánom na oklamanie nacistov, ktorý znie ako zo špionážneho filmu. Plán s krycím názvom Operácia Mincemeat zahŕňal vloženie falošných dokumentov k telu mŕtveho muža a jeho hodenie do mora pri pobreží Španielska. Išlo o bezdomovca, ktorý dostal falošnú identitu, aby mŕtvolu Nemci identifikovali ako britského dôstojníka. Briti dúfali, že Nemci sa o mŕtvole dozvedia a uveria obsahu falošných dokumentov, ktoré sú k nej pripojené. Plán vyšiel - Nemci uverili, že spojenci sa chystajú napadnúť Grécko a Sardíniu, nie Sicíliu. V dôsledku toho odklonili jednotky do týchto oblastí, čo pomohlo zabezpečiť úspech spojeneckej invázie na Sicíliu. Operácia Mincemeat je dodnes považovaná za jeden z najúspešnejších podvodov vo vojenskej histórii.

V I. svetovej vojne boli Briti a Osmani zapletení do pomalej a zdĺhavej zákopovej vojny. Keď sa Briti dozvedeli, že Osmanom došli cigarety, dostali nápad. Poslali nepriateľom zopár krabičiek s cigaretami. Akcia však mala ďaleko od altruizmu, pretože len chceli oklamať nepriateľa. Po pôvodnom váhaní Osmani cigarety vyfajčili a Briti im poslali ďalšie balíčky, ale tentoraz cigarety obsahovali ópium. Potom už nasledoval ľahký útok Britov, pretože nepriateľ bol doslova a do písmena omámený.