Dvojdyšná ryba

Nevyhnutnosťou suchozemského zvieraťa je schopnosť prijímať kyslík zo vzduchu. Ryby tiež potrebujú pre život kyslík, ale berú si ho z vody. Príroda však dala 300 miliónov rokov starému druhu dvojdyšnej ryby nástroje na prijímanie kyslíka z vody aj vzduchu. Bahník má totiž pľúca aj žiabre a je ďalším príkladom, ako environmentálne faktory pôsobia na vývoj druhov. Ryba sa vyskytuje v Afriky, Južnej Amerike a v Austrálii a žije v bažinách a riekach, ktoré v určitom období vysychajú. Suchá často znamenajú smrť mnohých tvorov, ale nie tejto ryby! Bahník môže dýchať na pevnine aj pod vodou. V prípade potreby sa zavŕta do blata a pokryje sa vlastným hlienom až vytvorí akúsi kapsulu, v ktorej čaká na koniec sucha.

Tardigrady (Pomalky)

Tardigrady sú mikroskopické tvory nachádzajúce sa kdekoľvek od sopiek až po vrcholky hôr. Majú najviac jeden milimeter veľké valcovité telo so štyrmi pármi bradavicovitých parapódií, ukončených pazúrikmi. Sú zdanlivo nezničiteľné, prežijú extrémne suchá, mrazy, horúčavy do 150 stupňov, dokonca dokážu prežiť aj v otvorenom vesmíre, kam ich vyviezli raketoplány SpaceX Elona Muska. NASA si myslela, že stojí za to pozorovať, ako sa malé tvory vyrovnávajú so životom vo vesmíre s nádejou, že sa naučíme niečo, čo nám môže uľahčiť naše budúce mimozemské dobrodružstvá.

Mucholapka

Keď uvažujeme o predátoroch v prírode, naše prvé myšlienky nesmerujú na rastliny. Existuje však len málo slávnejších „čeľustí“ ako mucholapky podivnej. Loví hlavne pavúkov, mravce a muchy, len jej nevkladajte prst do listov v tvare písmena v - zatvoria sa bleskovo. Rastlina pochádza z Južnej Karolíny v Spojených štátoch, kde sa v prirodzenom prostredí vyskytuje v kyslých, bažinatých mokradiach. Mucholapka, samozrejme, môže tiež využívať fotosyntézu, ale v inej pôde ako má vo svojej domovine si musí zvyšovať hladinu dusíka práve požieraním „mäsa“.

Rypoš lysý

Tento živočích pochádza z Južnej Afriky. S dlhým bielym bezsrstým telom a masívnymi prednými zubami vyzerá hrôzostrašne. Chladnokrvný cicavec žije vo svojom podzemnom kráľovstve, kde si pochutnáva na hľuzách rastlín, ale nepohrdne ani hadmi a vtákmi, keď sa vynorí nad zemou. Čo je však okrem vzhľadu na rypošoch zaujímavé je, že sa dožívajú najviac spomedzi všetkých hlodavcov – až 30 rokov. Iste s tým súvisí aj fakt, že ako jediným živočíchom sa im vyhýba rakovina a až takmer do smrti prejavujú málo príznakov starnutia.

Venezuelská pudlíková mora

Moru objavil vo Venezuele v roku 2009 Arthur Anchor. So šiestimi chlpatými nohami, štyrmi krídlami a tykadlami podobnými kefám je táto mora skôr roztomilá a pripomína pudlíka. Neodporúčame ju však ako nového prítulného domáceho miláčika. Jej strava pozostáva z nektáru bylinných rastlín, ovocných štiav a dokonca aj výživnejšieho obsahu zvieracieho trusu!

Okáľ

Každý z ôsmich druhov okáľov sa vyskytuje v džungliach Filipín, Malajzie a Thajska. Živočích meria len 15 centimetrov a váži 150 gramov a spomedzi všetkých cicavcov má najväčšie oči v porovnaní s veľkosťou tela. Majú priemer asi 1,5 centimetra a vážia dokonca viac ako jeho mozog. Navyše dokáže otočiť hlavu takmer o 360 stupňov. Napriek trochu lenivému vzhľadu je okáľ schopný skákať do vzdialenosti viac ako 40-násobok dĺžky svojho tela a je nemilosrdný predátor! Skáče zo stromu na strom, loví čokoľvek od netopierov po jašterice a je jediným úplne mäsožravým primátom.