Na jeho kvalitné a rozsahom dlhšie články čitatelia nedajú dopustiť. Venuje sa v nich tým najrôznejším zaujímavostiam, aké si len viete predstaviť, a len máloktorá oblasť ľudského poznania je mu úplne cudzia.

Radomír

Mnohé z hviezd, ktoré vidíme v noci, sú mŕtve a už neexistujú

Vôbec nejde o ťažkú matematiku. V prípade rýchlosti svetla sa bavíme o 300-tisíc kilometroch za sekundu a celková vzdialenosť Zeme od Slnka je zhruba 150 miliónov kilometrov. Svetlo sa dostane na našu Zem za 500 sekúnd, čiže 8 minút a 20 sekúnd. Mýty tvrdia, že mnohé zo šiestich tisícok hviezd, ktoré v noci vidíme voľným okom, musia byť mŕtve, vyhorené a nevyžarujú žiadne svetlo. Opak je pravdou – tieto hviezdy pravdepodobne stále jasne horia. Všetky hviezdy, ktoré vidíme zo Zeme voľným okom, sú vzdialené menej ako tisíc svetelných rokov, čo je v skutočnosti dosť blízko. Je teda veľmi nepravdepodobné, že by nejaká hviezda, ktorú vidíme, „zomrela“ práve v čase, ktorý potrebuje jej svetlo, aby dorazilo na Zem.

Asi vás to prekvapí, ale ide o ďalší mylný názor. Hoci je vesmír naozaj veľký, dnes niet pochýb, že v skutočnosti je konečný. Len naša galaxia, Mliečna dráha, má viac ako 200 miliárd hviezd. Podľa odhadov je vo vesmíre okolo desať biliónov galaxií. Je to obrovské, ale stále merateľné číslo. Astronómovia zistili, že vonkajšie okraje vesmíru sú od nás v každom smere vzdialené 47 miliárd svetelných rokov, čo je polomer. Vzdialenosť naprieč, teda priemer nášho pozorovateľného vesmíru, predstavuje 94 miliárd svetelných rokov. Podľa teórie kozmickej inflácie je celý vesmír najmenej 1023–krát väčší, než môžeme pozorovať. Ide o obrovský kus priestoru, ktorý zatiaľ nepoznáme. Správna úvaha teda znie, čo leží za všetkými planétami a hviezdami za vonkajšími okrajmi pozorovateľného vesmíru?

Čierne diery sú ako obrovské vysávače – pohltia všetko

Na rozdiel od toho, čo vidíme vo filmoch, čierne diery nie sú hrozivé kozmické tornáda, ktoré pohltia všetko, čo im stojí v ceste. Čierne diery nevyhľadávajú planéty, aby ich konzumovali, aby prežili, prosperovali a rástli. Čierne diery vznikajú, keď sa masívnym hviezdam minie palivo a začnú umierať a kolabovať. Počas tohto kolapsu hviezda čoraz viac hustne, čím rastie jej gravitácia a tá pôsobí na blízke objekty (dokonca aj na svetlo). Áno, táto gravitácia by mohla ovplyvniť planéty, mesiace a iné hviezdy a vtiahnuť ich za svoj horizont udalostí. Ale gravitácia z takejto čiernej diery je len obyčajná gravitácia vyplývajúca z veľkosti objektu. Napríklad, ak by hviezda desaťkrát väčšia ako Slnko „zomrela“, zrútila sa a vytvorila čiernu dieru, gravitácia z nej by bola rovnaká ako hmotnosť hviezdy desaťkrát väčšej ako Slnko.

Temná hmota slúžila ako zápletka v mnohých filmoch a televíznych reláciách: The Expanse, Star Trek, Futurama, Akty X a dokonca Scooby Doo. Je naozaj taká zlovestná, ako ju filmári prezentujú? Samozrejme, že nie. Temná hmota je úplne neviditeľná, napriek tomu tvorí 27 percenta hmoty vo vesmíre. Je to v podstate hmota v dutinách medzi slnkom a galaxiami. Väčšina vedcov verí, že pozostáva z WIMPS – slabo interagujúcich masívnych častíc, ktoré majú hmotnosť hustejšiu než protón. Avšak s inou hmotou reagujú tak slabo, že je ťažké ich odhaliť. Preto nemá opodstatnenie pripisovať jej negatívne a deštrukčné vlastnosti. Je to len náš výmysel.

Proxima Centauri b je najbližšia planéta podobná Zemi (a možno aj obývateľná). Je vzdialená štyri svetelné roky, pričom s využitím technológie, ktorú máme dnes, by cesta k nej trvala viac ako 60-tisíc rokov. Nezamieňajme si však blízkosť či vzdialenosť inej obývateľnej planéty s neexistenciou iných planét podobných Zemi. Astronómovia odhadujú, že len v galaxii Mliečna dráha sa nachádza 300 miliónov až šesť miliárd exoplanét. A s desiatimi biliónmi galaxií vo vesmíre by tam mohlo byť 76 000 000 000 000 000 000 000 hviezd podobných nášmu Slnku, s obiehajúcimi obývateľnými planétami. Už dnes vedci jednoznačne objavili 24 planét ešte vhodnejších pre život ako je samotná Zem.